Alexander Van der Bellen
Prof. Dr. rer. oec. Alexander Van der Bellen (nemecká výslovnosť: [ˌalɛˈksandɐ fan dɛɐ̯ ˈbɛlən]; * 18. január 1944, Viedeň, Nacistické Nemecko) je rakúsky prezident, vysokoškolský pedagóg, ekonóm a politik. V rokoch 1997 – 2008 pôsobil ako predseda rakúskej parlamentnej strany Zelení – Zelená alternatíva.[1]
Alexander Van der Bellen | ||||||||
súčasný prezident Rakúskej republiky | ||||||||
Van der Bellen v roku 2021 | ||||||||
12. prezident Rakúska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 26. január 2017 | ||||||||
Premiér | Christian Kern Sebastian Kurz Brigitte Bierleinová Alexander Schallenberg Karl Nehammer | |||||||
| ||||||||
6. predseda Zelených | ||||||||
V úrade 13. december 1997 – 3. október 2008 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 18. január 1944 (80 rokov) Viedeň, Nacistické Nemecko | |||||||
Politická strana | SPÖ (do 1992) Zelení (1992–2016) | |||||||
Alma mater | Universität Innsbruck | |||||||
Profesia | ekonóm, univerzitný profesor, politik, | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Brigitte Hüttnerová (do 2015) Doris Schmidauerová (od 2015) | |||||||
Deti | dvaja synovia (s Brigitte) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Alexander Van der Bellen na vanderbellen.at | ||||||||
Alexander Van der Bellen (multimediálne súbory) | ||||||||
V máji 2016 porazil v druhom kole prezidentských volieb Norberta Hofera[2], ale Ústavný súdny dvor vo Viedni 1. júla 2016 výsledky druhého kola prezidentských volieb zrušil a nariadil opakovanie druhého kola v celom Rakúsku.[3] 3. decembra sa konalo opakované druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom porazil Norberta Hofera.[4] Od 26. januára 2017 je v pozícii prezidenta. V roku 2022 bol zvolený na druhé obdobie.
Životopis
upraviťNarodil sa vo Viedni roku 1944 estónskej matke a ruskému otcovi holandského pôvodu.[5] Ruštinu, prvý jazyk svojich rodičov, sa nikdy neučil.[6] Je ženatý, z predchádzajúceho manželstva má dvoch synov.[7]
Prezidentské voľby 2016
upraviťV apríli 2016 sa uchádzal o post rakúskeho prezidenta. V prvom kole so ziskom 20,4 % hlasov sa umiestnil na druhom mieste a postúpil do druhého kola spolu s Norbertom Hoferom, kandidátom pravicovo-populistickej strany FPÖ, ktorý ziskom 36,4 % hlasov prvé kolo vyhral.[8] V druhom kole, ktoré sa konalo 22. mája 2015, sa podarilo Van der Bellenovi so ziskom 50,3 % hlasov tesne vyhrať. V tesnom súboji rozhodlo o víťazovi až sčítanie hlasov, ktoré boli odovzdané prostredníctvom pošty. Zvíťazil v spolkových krajinách Viedeň, Horné Rakúsko, Tirolsko a Vorarlbersko.[9]
Strana FPÖ 8. júna 2016 odovzdala na Ústavnom súdnom dvore vo Viedni podanie, ktorým napadla výsledky druhého kola prezidentských volieb. Namietala hlavne nezrovnalosti pri procese sčítavania hlasov zaslaných poštou.[10] Ústavný súd podanie prijal a 1. júla 2016 žalobe vyhovel. Skonštatoval, že počas sčítavania hlasov prišlo k porušeniu pravidiel a že mohlo prísť k ovplyvneniu výsledkov volieb. Súčasne výslovne skonštatoval, že počas súdneho konania nezistil žiadne manipulácie volebného výsledku.[3] Rakúsky kancelár Christian Kern 5. júla oznámil, že druhé kolo prezidentských volieb sa bude opakovať 2. októbra 2016. Tento termín musí ešte formálne schváliť príslušný výbor parlamentu.[11]
Prezidentské voľby 2022
upraviťDňa 22. mája 2022 vyhlásil sociálnymi sieťami, že bude znova kandidovať.[12] Vo voľbách, ktoré sa konali 9. októbra, Van der Bellen vyhral v prvom volebnom kole[13] a bol tým zvolený na ďalších šesť rokov. Svoje druhé obdobie začal inauguráciou 26. januára 2023.[14]
Referencie
upraviť- ↑ Alexander van der Bellen [online]. www.munzinger.de, [cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (nem.)
- ↑ Austria 'Rejects far-right president, electing Van der Bellen' [online]. [Cit. 2016-05-23]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ a b TASR. Prezidentské voľby v Rakúsku sa budú opakovať, súd vyhovel žalobe FPÖ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-07-01. Dostupné online [cit. 2016-07-01].
- ↑ Bundespräsidentenwahl 2016 [online]. Bundesministerium für Inneres [Spolkové ministerstvo vnútra], [cit. 2016-12-05]. Dostupné online. Archivované 2016-05-23 z originálu. (po nemecky)
- ↑ Van der Bellen, Alexander [online]. [Cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (nem.)
- ↑ HÖLLER, Herwig G.. Alexander Van der Bellen: Ein Flüchtlingskind. Die Zeit, 2016-03-28. Dostupné online [cit. 2016-04-25]. ISSN 0044-2070. (nem.)
- ↑ ČTK. Čeští politici o rakouských volbách: Laciný populismus, pomáhej pánbůh [online]. Lidovky.cz, [cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (čes.)
- ↑ Novinky, ČTK. Hofer nečekaně zvítězil v prvním kole prezidentských voleb v Rakousku [online]. Novinky.cz, 2016-04-24, [cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (čes.)
- ↑ Bundespräsidentenwahl 2016 [online]. wahl16.bmi.gv.at, [cit. 2016-05-23]. Dostupné online. Archivované 2016-05-23 z originálu. (nem.)
- ↑ TASR. Strana FPÖ napadla výsledky rakúskych prezidentských volieb na súde. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2016-07-01].
- ↑ TASR. Rakúšania si druhé kolo prezidentských volieb zopakujú 2. októbra. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-07-05. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
- ↑ LÖWENSTEIN, Stephan; WIEN. Österreich: Van der Bellen tritt zur Wiederwahl an. FAZ.NET. Dostupné online [cit. 2023-03-27]. ISSN 0174-4909. (po nemecky)
- ↑ Österreich - Bundespräsidentenwahl 2022 [online]. bundeswahlen.gv.at, [cit. 2023-03-27]. Dostupné online.
- ↑ RED, ORF at/Agenturen. Van der Bellen bei Angelobung: „Wir können noch viel mehr schaffen“ [online]. news.ORF.at, 2023-01-26, [cit. 2023-03-27]. Dostupné online. (po nemecky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Van der Bellen na českej Wikipédii.