Ing. Anna Bubeníková (* 1963, Topoľčany)[1][2][3] je bývalá predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky[4] (FNM), nominovaná SDKÚ-DS[5] a bývalá členka dozornej rady Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy[6] a iných podnikov s účasťou štátu. Z funkcií v štátnych firmách bola odvolaná po prerokovaní jej prepojenia na kauzu Gorila slovenskou vládou v januári 2012.[5] Podľa údajného spisu Gorilu dostala od Penty asi 200 miliónov korún (6,6 milióna eur).[7] Jej meno sa v spise Gorile spomína 221-krát. Minimálne od roku 2017 je spoluvlastníčkou súkromnej developerskej skupiny Corwin.[8][9]

Anna Bubeníková
Bývalá predsedníčka výkonného výboru
Fondu národného majetku SR
Narodenie1963 (60 alebo 61 rokov)
Topoľčany, Česko-Slovensko
Známy vďakaKauza Gorila
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave[1]

Kariéra upraviť

Pôsobila ako odborná asistentka na Katedre hospodárskej politiky vtedajšej Vysokej školy ekonomickej v Bratislave v rokoch 19851992.[1] V rokoch 19921994 pracovala ako pedagogický pracovník Obchodnej akadémie Bratislava.[1] V roku 1994 nastúpila na miesto odbornej referentky sekcie výkonu práv akcionára vo Fonde národného majetku SR. V rokoch 19982006 pracovala ako riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára a členka výkonného výboru.

V období vlády Roberta Fica bola v NR SR na návrh poslancov za SDKÚ-DS zvolená za predsedníčku dozornej rady FNM.[2] V roku 2010 ju vláda menovala do funkcie predsedníčky výkonného výboru fondu.[1] Počas svojho kariéry pôsobia vo viacerých dozorných radách vrátane týchto spoločností: Burza cenných papierov v Bratislave, VÚB, a. s., VSŽ, a. s., Slovenské elektrárne, a. s. a iných.[1] V dozornej rade VSŽ bola podľa Jaroslava Haščáka spolu s ním asi rok, taktiež v dozornej rade firmy PPC vlastnenou vtedy už skupinou PENTA, stretli sa aj na pôde Fondu.[10]

Kauza Gorila upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Gorila

Do kauzy Gorila bola údajne zapojená ako členka a neskôr predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku. Podľa informácií v údajnom spise, mali ísť Bubeníkovej provízie cez firmu Element a jej manžela.[5] Podľa knihy Gorila od investigatívneho novinára Toma Nicholsona jej mala Penta vyplatiť 200 miliónov korún. Na návrh ministra Juraja Miškova ju vláda 11. januára 2012 odvolala z funkcie s účinnosťou od 18. januára 2012 kedy mal byť určený jej nástupca. Prezident Gašparovič odmietol vymenovať nové vedenie s odôvodnením, že do predčasných volieb môže FNM fungovať aj bez jej nástupcu.[11]

Z členstva v dozornej rade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy rezignovala 13. januára 2012.[6]

Od júla 2011 bola členkou Rady expertov pri Gréckom rozvojovom fonde, v ktorom mala radiť Grékom pri privatizácii. Aj z tejto funkcie odstúpila v roku 2012. Potom už Bubeníková s médiami nekomunikovala a nemá žiadnu verejnú funkciu.[12]

Bubeníková sa pohybuje v pozadí developerskej skupiny Corwin, ktorá sa výrazne etablovala na bratislavskom realitnom trhu aj za hranicami. Spoločnosť vznikla podľa obchodného registra v apríli 2010, keď najprv niesla názov Canard Group a neskôr Corwin Capital.[13] Bubeníková je vlastníčkou Realitného investičného družstva, ktoré vlastní 10 % v developerských projektoch Corwinu. Corwin už v roku 2017 vo výročnej správe uviedol, že popri cyperskej schránke Corwin Group Limited drží 10 % jeho hodnoty firma RID Slovakia. V tom čase ale nebolo jasné, že RID je Bubeníkovej Realitné investičné družstvo, ktoré v roku 2017 vzniklo.[14] Aktíva spoločností, v ktorých má družstvo podiel, v roku 2021 prekračujú hodnotu 50 miliónov eur. Najväčší projekt sa volá Guthaus a jeho aktíva predstavujú výšku 35 miliónov eur.[8]

Referencie upraviť

  1. a b c d e f Štruktúrovaný profesijný životopis [online]. Bratislava: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, [cit. 2012-01-26]. Dostupné online.
  2. a b Návrh na odvolanie a voľbu predsedu a ďalších členov dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky : Návrh na voľbu Ing. Anny Bubeníkovej za predsedníčku dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, august 2006, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  3. Anna Bubeníková. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2019-10-22]. ISSN 1335-4418.
  4. Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
  5. a b c SITA. Súd potvrdil odpočúvanie z Gorily. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2012-01-12. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  6. a b A. Bubeníková odstúpila z DR SEPS, a. s. [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 13.01.2012, [cit. 2012-01-26]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  7. KOVÁČ, Peter. Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. ISSN 1335-4418.
  8. a b TURČEK, Martin. Bola jednou z hlavných postáv Gorily, má rozprávkové zisky. Anna Bubeníková za 2 roky zarobila 1,6 milióna eur [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
  9. Firma Anny Bubeníkovej investuje v Slovinsku s fondom českého expremiéra Babiša [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  10. FILA, Lukáš. Haščák: Gorila je fikcia. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-24. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. ISSN 1335-4418.
  11. TASR. O novom šéfovi FNM už súčasný kabinet nerozhodne. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2012-01-24. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. Archivované 2012-01-27 z originálu.
  12. KERN, Miro. Ľudia z Gorily sa vytratili. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-01-08. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. ISSN 1339-844X.
  13. VAŠUTA, Tomáš. Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou. INDEX (Bratislava: Petit Press), 2019-10-18. Dostupné online [cit. 2019-10-22].
  14. Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.