Apoštolská prefektúra Azerbajdžan
Apoštolská prefektúra Azerbajdžan (azerb. Azərbaycan Həvari Prefekti, lat. Praefectura Apostolica Azerbaigianiensis) je prefektúra Rímskokatolíckej cirkvi, nachádzajúca sa v Azerbajdžane. Prefektúra zahŕňa celé územie krajiny a tvorí ju jediná farnosť. Sídlom prefektúry je hlavné mesto Baku, kde sa nachádza kostol Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ide o jediný rímskokatolícky chrám v celom Azerbajdžane. Prefektúra mala v roku 2015 približne 560 veriacich (väčšinou prisťahovalcov, alebo zamestnancov zahraničných firiem) sústredených prevažne v Baku.[1] V roku 2010 mala prefektúra 5 rehoľných kňazov, 7 rehoľníkov a 5 rehoľníčok. Súčasným prefektom je od roku 2009 Slovák don Vladimír Fekete, SDB.[2][3]
| Apoštolská prefektúra Azerbajdžan Praefectura Apostolica Azerbaigianiensis | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Cirkev | Rímskokatolícka |
| Štát |  Azerbajdžan |
| Dátum vzniku | 11. október 2000 – |
| Hierarchia | |
| Diecézny biskup | ThLic. Vladimír Fekete, SDB |
| Štatistické údaje | |
| Rozloha | 86,600 km² |
| Obyvateľstvo | 9 867 250 |
| Veriaci | 560 |
| Podiel | 0 |
| Ostatné údaje | |
| Obrad | rímsky |
| Liturgický jazyk | ruský, anglický, slovenský |
| Katedrála | Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Baku |
| Webstránka | catholic.az |
| Catholic-hierarchy | catholic-hierarchy.com |
História upraviť
Rímskokatolícka provincia bola v Azerbajdžane zriadená 11. októbra 2000 ako Misia sui iuris Baku vyčlenením z územia Apoštolskej administratúry Kaukaz. Dňa 4. augusta 2011 bola misia bulou De iuvandis pápeža Benedikta XVI. povýšená na Apoštolskú prefektúru.[2] V máji 2002 sa táto malá komunita katolíkov dočkala návštevy sv. Jána Pavla II. a v októbri 2016 návštevy pápeža Františka.[4][5] Pápež bol počas návštevy ubytovaný na fare a v miestnom kostole slúžil sv. omšu. V Azerbajdžane sa stretol aj s prezidentom İlhamom Əliyevom. V súčasnosti prefektúru spravujú slovenskí saleziáni. Dňa 7. mája 2017 bol pápežom Františkom vysvätený za kňaza historicky prvý Azerbajdžanec.[6][7][8]
Kostoly upraviť
Starý kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku upraviť
Samostatná farnosť v Baku vznikla v roku 1882, kedy sa vyčlenila z gruzínskej Tetri-Ckarovskej katolíckej farnosti.[9] Už v roku 1894 bolo vydané stavebné povolenie na prvý katolícky kostol v krajine, avšak kvôli nedostatku peňazí sa začal budovať až v roku 1909. Kostol v bol štýle novogotiky vybudovaný iba z milodarov prevažne poľských obyvateľov mesta. V dôsledku anti-náboženskej kampane Sovietskeho zväzu však bol v roku 1931 zbúraný a posledný katolícky kňaz Stefan Demurov (Gruzínec) bol v roku 1937 poslaný do gulagu, kde o rok neskôr zomrel.
Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku upraviť
Tento kostol je v súčasnosti jediným rímskokatolíckym chrámom v celom Azerbajdžane. Kostol bol postavený v roku 2006 podľa projektu talianskeho architekta Paola Ruggiera v modernom štýle s novogotickými prvkami.[10] Zaujímavé je, že Socha Panny Márie stojaca nad vchodom do kostola je dielom miestneho moslimského umelca. Kostol má 200 miest na sedenie a je spojený s farou a pastoračným centrom.[11] Kostol bol konsekrovaný 29. apríla 2007 vtedajším apoštolským nunciom v Bielorusku[12], Mons. Claudiom Gugerottim.[10] Kostol mohol byť postavený vďaka návšteve pápeža Jána Pavla II. Pozemok na stavbu katolíckej cirkvi daroval vtedajší prezident Azerbajdžanu Heydər Əliyev.[10] Súčasná prvá dáma Azerbajdžanu, Mehribana Əliyeva venovala vysoký finančný dar na realizáciu veľkoplošnej vitráže v štíte chrámu. Kostolné zvony boli darom poľského prezidenta Lecha Kaczyńského.[13] Oficiálnu ceremóniu s poďakovaním katolíckej cirkvi štátnym predstaviteľom Azerbajdžanu potom vykonal v nedeľu 7. marca 2008 kardinál Tarcisio Bertone S.D.B.[14]
-
Starý Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku (vľavo) -
Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku -
Interiér kostola s veľkoplošnou vitrážou -
Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy Jána Pavla II. v Azerbajdžane -
Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy pápeža Františka v Azerbajdžane
Erb upraviť
Prefektúra od samého začiatku nepoužívala riadny cirkevný erb. Až v novembri 2017 bol prijatý cirkevný erb prefekúry, ktorý vytvoril slovenský heraldik Marek Sobola.[15]
Blazón erbu upraviť
V modrom štíte strieborná otvorená kniha s červenými gréckymi majuskulnými písmenami alfa a omega sprevádzaná hore tromi zlatými plameňmi a dolu tromi striebornými zvlnenými brvnami.
Vysvetlenie erbu upraviť
V hlave erbu sa nachádzajú tri plamene. Sú znakom Azerbajdžanu, ktorý sa od pradávna nazýva aj „krajinou ohňa“. Tri plamene sú aj súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku, sídla prefektúry. V strede erbu sa nachádza otvorená kniha s písmenami A a Ω. Je to evanjeliár, ktorý je súčasne jedným z viacerých atribútov sv. apoštola Bartolomeja (garbiarsky nôž, stiahnutá koža, ovčie rúno a pod.)[16]. Podľa starobylej tradície sv. apoštol Bartolomej pôsobil v Malej Ázii a Perzii, údajne sa dostal až do Indie. Na spiatočnej ceste z Indie cez Perziu prišiel aj na územie súčasného Azerbajdžanu a Arménska. Ohlasoval tu evanjelium pohanským Albánom a v ich hlavnom meste Albanopolise prijal korunu mučeníctva – zaživa bol stiahnutý z kože a ukrižovaný. Ruská pravoslávna cirkev stotožňuje dávny Albanopolis so súčasným Baku. Červená farba písmen je znakom jeho mučeníckej smrti. Vlny v päte erbu symbolizujú Kaspické more, na brehu ktorého leží Baku a ktorý tvorí prirodzenú východnú hranicu Azerbajdžanu. Vlny sú tiež súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku. Modrá farba (tinktúra) erbu symbolizuje Pannu Máriu. Práve Panne Márii Nepoškvrnenej je zasvätený hlavný chrám v meste Baku.
Zoznam ordinárov a prefektov upraviť
- Jozef Daniel Pravda, SDB (2000 – 2003)[17]
- Ján Čapla, SDB (2003 – 2009)[18]
- Vladimír Fekete, SDB (od roku 2009)[19]
Referencie upraviť
- ↑ L’Annuario Pontificio 2016 e l’«Annuarium Statisticum Ecclesiae» 2014 [online]. press.vatican.va, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ a b CHENEY, David M.. Azerbaijan (Prefecture Apostolic) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Slovenský salezián Vladimír Fekete do čela cirkevnej misie v Azerbajdžane [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Pastoral visit of Pope Francis to Azerbaijan – 2016 | The Catholic Church in Azerbaijan [online]. www.catholic.az, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ YARDLEY, Jim. Pope Francis Notes Azerbaijan’s Religious Tolerance, Not Rights Abuses. The New York Times, 2016-10-02. Dostupné online [cit. 2017-11-29]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ Pope urges new priests to serve with joy, never sadness. Catholic News Agency. Dostupné online [cit. 2017-11-29]. (po anglicky)
- ↑ Pope Francis: A priest who hasn't learned to carry the cross is "useless". America Magazine, 2017-05-08. Dostupné online [cit. 2017-11-29]. (po anglicky)
- ↑ Rozhovor s misionárom v Azerbajdžane donom Vladimírom Baxom SDB. Vatikánsky rozhlas. Dostupné online [cit. 2017-11-30].
- ↑ Dinlərin tarixi [online]. www.azerbaijan.az, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c Temple, Chapels | The Catholic Church in Azerbaijan [online]. www.catholic.az, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. Archivované 2014-12-10 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Azerbaijani Catholics Get Papal Praise – ZENIT – English [online]. zenit.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CHENEY, David M.. Archbishop Claudio Gugerotti [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Польская Община "Полония - Азербайджан" [online]. www.polonia-azeri.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Azerbaijan Inaugurates 1st Catholic Church – ZENIT – English [online]. zenit.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu. (po anglicky)
- ↑ SOBOLA, Marek. Azərbaycan Həvari Prefekti [online]. sobola.sk, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu.
- ↑ Bartolomej, apoštol : Životopisy svätých [online]. www.zivotopisysvatych.sk, [cit. 2017-11-30]. Dostupné online.
- ↑ CHENEY, David M.. Father Jozef Daniel Pravda [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ CHENEY, David M.. Father Ján Čapla [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
- ↑ CHENEY, David M.. Father Vladimír Fekete [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.