Wikipédia

Aténska škola

Aténska škola (tal. Scuola di Atene) je názov fresky talianskeho renesančného umelca Raffaela. Bola namaľovaná v rokoch 1509 – 1511 ako súčasť výmaľby miestnosti Stanza della Segnatura v Apoštolskom paláci vo Vatikáne spolu s ďalšími freskami Parnas, Dišputa o Najsvätejšej sviatosti a Cnosti teologické. Freska je považovaná za „Raffaelovo majstrovské dielo a dokonalé stelesnenie klasického ducha neskorej renesancie“.[1]

Aténska škola
Základné informácie
AutorRaffael
Rok1509 – 1511
Technikafreska
Rozmery500 × 770 cm
GalériaApoštolský palác, Vatikán
Ďalšie odkazy
CommonsAténska škola

História vzniku

upraviť

Vznik uvedených fresiek je spojený s osobou kardinála Giuliana della Rovere, ktorý v roku 1503 zasadol na Petrov stolec pod menom Július II. Apoštolský palác za jeho pontifikátu dostal novú výmaľbu, ktorou koncom leta 1508 poveril mladého maliara z Urbina Raffaela. Pod jeho vedením tak vznikol jedinečný súbor fresiek, považovaný za jedno z vrcholných diel talianskej renesancie.

Námet, identifikácia postáv, interpretácie

upraviť

Za vrchol spomínaných prác možno jednoznačne určiť veľkolepú fresku Aténska škola. Scéna odohrávajúca sa v átriu ideálnej antickej stavby zachytáva úplne nereálne zhromaždenie gréckych filozofov. V množstve postáv dominujú živo diskutujúci Platón a Aristoteles, ktorých maliar umiestnil do centra diania. Symbolicky význam majú ich ruky. Kým Platón pravou rukou ukazuje nahor, čo sa má chápať ako odkaz na jeho svet ideí, Aristoteles zasa vystiera pravú ruku dopredu, poukazujúc na svet reálnych vecí. Sotva možno vyjadriť základné filozofické postoje jednoznačnejšie a presvedčivejšie. Obaja stoja na vyvýšenom priestore oddelenom od nižšieho štyrmi schodami. Spoločnosť okolo nich je tvorená kresťanskými svätcami, umiestnením ktorých na jednu úroveň s filozofmi podáva Raffael obraz antickej filozofie cez prizmu kresťanstva. Na schodoch pod Aristotelovými nohami leží postava tradične označovaná ako Diogenes.

Názov Aténska škola, pomenovanie pochádzajúce z turistického sprievodcu, skresľuje obsah a zmysel maľby. V skutočnosti je Aténska škola jednou zo štyroch malieb nachádzajúcich sa na štyroch stenách, ktoré zobrazujú rozličné témy poznania: filozofiu, teológiu, poéziu a právo. Aténska škola je teda v skutočnosti "Filozofia"[2]. Nadpis nad maľbou, “Causarum Cognitio”, spreňuje o akú filozofiu vlastne ide; Aristoteles, ktorý je centrálnou postavou fresky, kládol dôraz na múdrosť ako poznanie príčin. Všetci zobrazení filozofi sa snažili poznaním pochopiť prvé príčiny. Mnohí žili pred Platónom a Aristotelom, ani nie tretina z nich bola Aténčanmi a architektúra je rímska, nie grécka.

Podľa komentátorov môže byť na maľbe nájdený takmer každý veľký filozof. Určiť však v niektorých prípadoch kto je kto je problematické, pretože Raffael nezanechal okrem vizuálnych podobností žiadne iné náznaky a žiadne dobové dokumenty maľbu nevysvetľujú[3]. Medzi odborníkmi však panuje všeobecný konsenzus o totožnosti niektorých postáv.[3] Okrem identity filozofov, interpretované boli mnohé ďalšie aspekty fresky, ale málo z nich je odborníkmi prijatými. Príkladom je populárna myšlienka, podľa ktorej gestá Platóna a Aristotela majú u prvého ukazovať na nebo a u druhého na zem. S takýmto výkladom je však v rozpore to, že Platónov dialóg Timaios - kniha, ktorú Raffael umiestnil do Platónovej ruky - je sofistikovaným pojednaním o priestore, čase a zmene, vrátane Zeme. Aristoteles so svojou teóriou štyroch elementov tvrdil, že každá zmena na Zemi je spôsobená pohybom nebies. Na maľbe Aristoteles drží svoju Etiku; odmietal, že by mohla byť vedou.

Nie je jasné, aká bola znalosť mladého Raffaela o filozofii, do akej miery mohol byť vedený takými ľuďmi ako Bramante a ovplyvňovaný zo strany Vatikánu.

Zaujímavými postavami sú osoby, ktoré Raffael umiestnil v spodnej časti. Rozdelil ich na dve horizontálne oddelené skupiny, ktoré v maliarovom podaní majú rozdielne poslania. V ľavej skupine môžeme v mužovi opierajúcom sa o kváder rozpoznať Michelangela, vedľa ktorého v knihe číta Pytagoras. Medzi nimi stojí filozof Parmenides zobrazený ako muž, ktorý svoje tvrdenia dokazuje poukázaním na stránku v knihe. V skupine postáv v pravej časti obrazu zaujme mladý muž dívajúci sa von z obrazu. V ňom maliar vložil do obrazu svoj portrét.

Postavy

upraviť

Totožnosť niektorých filozofov na obraze (napríklad Platón a Aristoteles) je pokladaná za bezpochybnú. Odborníci sa však rozchádzajú v mnohých iných postavách, z ktorých niektoré majú dvojitú identitu (uznáva sa napríklad, že Herakleitos - na obraze číslo 13 - je zobrazený ako Michelangelo[4]). Podľa Lahanasa,[5] sú zvyčajne identifikované nasledovne:

 
Mená v zátvorkách sú súčasníci Raffaela, podľa ktorých mal Raffael namaľovať podobizne niektorých filozofov. 1: Zenón z Kitia alebo Zenón z Eley? 2: Epikuros 3: Federico II z Mantui? 4: Anicius Manlius Severinus Boethius alebo Anaximandros alebo Empedokles? 5: Averroes? 6: Pytagoras? 7: Alkibiades alebo Alexander Veľký? 8: Antisténes alebo Xenofón? 9: Hypatia (Francesco Maria della Rovere alebo Raffaelova milenka Margherita) 10: Aeschines alebo Xenofón? 11: Parmenides? 12: Sokrates? 13: Herakleitos (Michelangelo) 14: Platón držiaci knihu Timaios (Leonardo da Vinci) 15: Aristoteles držiaci knihu Etika Nikomachova 16: Diogenes zo Sinope? 17: Plotinos? 18: Euklides alebo Archimedes zo Syrakúz so študentmi (Bramante)? 19: Strabo alebo Zaratustra? (Baldassare Castiglione alebo Pietro Bembo) 20: Ptolemaios? R: Apelles (Raffael) 21: Protogenes (Il Sodoma, Perugino alebo Timoteo Viti)

Ústredné postavy (14 a 15)

upraviť
 

V strede fresky je umiestnený naľavo Platón a jeho žiak Aristoteles napravo od neho. Obe postavy držia v ľavých rukách viazané verzie svojich kníh; Platón knihu Timaios, Aristoteles knihu Etika Nikomachova. Platón je zobrazený ako starý, šedivý, múdro vyzerajúci a bosý. Naproti tomu, Aristoteles, nachádzajúci sa mierne v popredí, je v zrelom veku a obutý. Obaja ukazujú rôznymi smermi: Platón vertikálne pozdĺž plochy obrazu ku krásnej klenbe a Aristoteles vodorovne v pravom uhle voči ploche obrazu, čím vzniká mocný dojem priestoru.

Architektonické zasadenie

upraviť

Budova má tvar gréckeho kríža, čo podľa niektorých komentátorov má poukazovať na harmóniu medzi pohanskou filozofiou a kresťanskou teológiou.[1] Architektúra budovy bola inšpirovaná dielom Bramanta, ktorý podľa Giorgia Vasara Raffaelovi s architektúrou pomohol.[1] Podľa iných, budova na obraze má zobrazovať vyššie štádium Baziliky sv. Petra.[1] V pozadí maľby sa nachádzajú dve sochy. Socha naľavo predstavuje boha Apolóna držiaceho v ruke lýru.[1] Apolón bol bohom Slnka, medicíny a liečenia, svetla, pravdy, lukostrelectva a hudby. Socha napravo predstavuje Aténu, bohyňu múdrosti (v rímskej mytológii známa ako Minerva).[1]

Fragmenty

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d e f History of Art: The Western Tradition Horst Woldemar Janson, Anthony F. Janson
  2. ↑ Heinrich Wölfflin, Classic Art: An Introduction to the Italian Renaissance (London: Phaidon, 2d edn. 1953), s. 93
  3. ↑ a b Daniel Orth Bell, Nové identifikácie v Raffaelovej Aténskej škole Art Bulletin, Dec. 1995.
  4. ↑ Giorgio Vasari, Lives of the Artists, v. I, sel. & preložil George Bull (London: Penguin, 1965), s. 292.
  5. ↑ Aténska škola, "Kto je kto?" Michael Lahanas

Iné projekty

upraviť

Zdroje

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The School of Athens na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004

Pozri aj

upraviť
  Vatikánsky portál

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aténska_škola&oldid=7688795“