Raffaelove siene

Raffaelove siene (tal. Stanze di Raffaello) je spoločný názov pre štyri miestnosti na druhom poschodí Apoštolského paláca vo Vatikáne, preslávené monumentálnou freskovou výmaľbou renesančného umelca Raffaela Santiho a jeho nasledovníkov. Vďaka nej sú jednými z najnavštevovanejších priestorov Vatikánskych múzeí.

História vzniku

Vznik Raffaelových siení súvisí s pontifikátom pápeža Júliusa II. (1503 – 1513). 18. augusta 1503 zomrel pápež Alexander VI. a 1. novembra toho istého roku, po krátkom dvadsaťšesťdňovom pontifikáte Pia III., zasadol na Petrov stolec ako Július II. kardinál Giuliano della Rovere. Po nasťahovaní sa do miestností v Apoštolskom paláci iba s nevôľou vnímal pôvodnú freskovú výzdobu Borgiových apartmánov na prvom poschodí paláca. Na Pinturicchiových maľbách bol totiž zachytený jeho nenávidený predchodca Alexander VI. Preto sa presťahoval do komnát na druhom poschodí, ktoré dal nanovo zariadiť.

V lete 1508 povolal do Vatikánu mladého urbinského umelca Raffaela a poveril ho vymaľovaním jednej z miestností. Raffael sa pustil do práce v prvej miestnosti zvanej Stanza della Segnatura, študovni a súkromnej knižnici pápeža. Ako prvá vznikla freska Aténska škola vzdávajúca hold antickej vzdelanosti. Hotové dielo urobilo na pápeža taký dojem, že dal pôvodnú výmaľbu v tejto a v ďalších miestnostiach zoškrabať, aby aj tieto mohol vyzdobiť Raffael. Raffaelovým pričinením tak vznikla unikátna fresková výzdoba miestností zvaných Stanzy, dodnes očarujúca svojím umeleckým i myšlienkovým prevedením. Práce prebiehali v niekoľkých etapách, od umelcovho príchodu do Ríma v roku 1508 a pretiahli sa až do jeho smrti v roku 1520. I keď Raffaelovo autorstvo sa viaže iba na maľby v dvoch sálach, v prácach, zavŕšených v roku 1524, pokračovali žiaci jeho umeleckej školy.

Hlavnou myšlienkou fresiek je oslava pápežstva, vízia prevahy pápežov nad svetskými panovníkmi, či dokonca uznanie práva pápežov na svetovládu.

Za súčasť Raffaelových siení sa považujú Sala di Costantino (Konštantínova sieň), Stanza d'Eliodoro (Heliodorova sieň), Stanza della Segnatura (Sieň signatúry) a Stanza dell'incendio del Borgo (Sieň požiaru Borga). Spoločným znakom všetkých je impozantná výmaľba pozostávajúca zo štyroch veľkorozmerných monumentálnych fresiek.

*Raffaelove siene a rozmiestnenie obrazov*
Celkový pohľad	Východná stena	Južná stena	Západná stena	Severná stena	Strop	Scény (zľava doprava)
						Konštantínova sieň: 1. Videnie kríža, 2. Bitka pri Mulvijskom moste, 3. Konštantínov krst, 4. Dar Ríma, 5. Stropná maľba (Triumf kresťanského náboženstva)
						Heliodorova sieň: 1. Vyhnanie Heliodora z chrámu, 2. Bolsenská omša, 3. Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom, 4. Oslobodenie svätého Petra, 5. Stropné maľby (Noemov sen, Obetovanie Izáka, Mojžiš a horiaci ker, Jakobov sen)
						Sieň signatúry: 1. Aténska škola, 2. Cnosti teologické, 3. Dišputa o Najsvätejšej sviatosti, 4. Parnas, 5. Stropné maľby (Spútaný Mars, Adam a Eva, Šalamúnov súd, Vznik vesmíru)
						Sieň požiaru Borga: 1. Bitka pri Ostii, 2. Požiar v Borgo, 3. Korunovácia Karola Veľkého, 4. Prísaha Leva III., 5. Stropné maľby (Stvoriteľ medzi anjelmi a cherubínmi, Kristus najvyšší sudca, Kristus pokúšaný diablom, Kristus medzi Milosrdenstvom a Spravodlivosťou)

Sala di Costantino

Konštantínova sieň (Sala di Constantino) nesie meno rímskeho cisára Konštantína I., k vláde ktorého sa viaže i fresková výmaľba. Zachytáva štyri epizódy zo života tohto prvého kresťanského cisára, ktorých hlavnou myšlienkou je víťazstvo kresťanského náboženstva nad pohanstvom.

Pôvodná výzdoba siene obsahovala portréty pápežov, preto sa jej vravelo Sala dei Pontifici. V roku 1519 pápež Lev X. rozhodol zmeniť výmaľbu a nahradiť ju sériou veľkých výjavov zo života cisára Konštantína I. poňatých vo forme iluzívnych gobelínov a doplnených portrétmi ôsmich ranokresťanských pápežov sediacich pod baldachýnmi, v sprievode personifikácií Cností.

Výmaľbou bol poverený Raffael, ktorému sa však podarilo vyhotoviť iba nákresy s dvoma výjavmi – Videnie kríža a Bitka pri Mulvijskom moste. Po Raffaelovej smrti v práci, na základe ním vytvorených skíc, pokračovali jeho žiaci – Giulio Romano a Gianfrancesco Penni. Napriek tomu, že sa práce rozbehli už v roku 1520, v decembri 1521 (v čase smrti Leva X.) bola hotová iba polovica sály. Počas vlády Levovho nástupcu Hadriána VI. (1521 – 1523) sa v prácach nepokračovalo; s výmaľbou sa začalo až v jeseni roku 1523 za nového pápeža Klementa VII. a v polovici nasledujúceho roku boli práce zavŕšené.

Pôvodný drevený strop miestnosti z rokov 1518 – 1519 bol za pápeža Gregora XIII. (1572 – 1585) nahradený murovaným a doplnený freskou Triumf kresťanského náboženstva od Tommasa Lauretiho.

Konštantínova sieň

Raffaelova škola, Videnie kríža, 1520 - 1524

Giulio Romano, Bitka pri Mulvijskom moste, 1520 - 1524

Gianfrancesco Penni, Konštantínov krst, 1517 - 1524

Gianfrancesco Penni alebo Giulio Romano, Dar Ríma, 1520 - 1524

Na čelnej stene Konštantínovej siene oproti vchodu je freska Videnie kríža (tal. Visione della croce) (1520 – 1524). Pôvodný náčrt fresky je Raffaelovým dielom; do definitívnej podoby ho stvárnili jeho žiaci.

Námetom diela je známa legenda o zjavení sa kríža cisárovi Konštantínovi pred bitkou pri Mulvijskom moste. Konštantínovi sa v predvečer bitky s proticisárom Maxentiom na nebi objavil kríž s gréckym nápisom „Εν τούτῳ νίκα“ („V tomto znamení zvíťazíš“). Umelec zachytil uvedený moment pohľadom do cisárovho vojenského tábora, kde všetci dvíhajú zrak dohora na otvorené nebo, na ktorom sa na presvetlenom mraku objavil žiariaci kríž pridržiavaný trojicou anjelov. Na pozadí obrazu Raffael zachytil Rím s niektorými jeho historickými pamiatkami v podobe, akú mali začiatkom 16. storočia – Anjelský most či Anjelský hrad. V prípade niekdajšieho Hadriánovho mauzólea ide o Raffaelovu predstavu, ako mohla stavba vyzerať v časoch cisára Konštantína.

Na fresku Videnie kríža námetovo nadväzuje Bitka pri Mulvijskom moste (tal. Battaglia di Costantino contro Massenzio), dielo Giulia Romana z rokov 1520 – 1524. Maľba zachytáva priamu vojenskú akciu; masa ľudských a zvieracích tiel svedčí o neúprosnosti bojového stretu medzi cisárskymi vojskami. Bitka sa skončila Konštantínovým víťazstvom a Maxentius, topiaci sa v rieke Tiber, bol porazený.

Konštantínov krst (tal. Battesimo di Costantino) (autor Gianfrancesco Penni v rokoch 1517 – 1524) zachytáva významnú udalosť v živote cisára Konštantína. V rozpore s historickou skutočnosťou, kedy Konštantín prijal krst až na smrteľnom lôžku, tu kľačiaci prijíma sviatosť krstu z rúk pápeža Silvestra I. Ako miesto udalosti spoznávame interiér Lateránskeho baptistéria, stavby, ktorú v 4. storočí založil sám Konštantín. Za zmienku stojí skutočnosť, že pápež Silvester I. tu má portrétne črty svojho renesančného nástupcu Klementa VII., za pontifikátu ktorého prišlo k zavŕšeniu výzdoby miestnosti.

Autorstvo poslednej nástennej maľby v sieni s názvom Dar Ríma (tal. Donazione di Roma) je nejednoznačné. Vznikla v rokoch 1520 – 1524 a je dielom Gianfrancesca Penniho alebo Giulia Romana. Miestom deja je vnútrajšok starej svätopeterskej baziliky, kde diváka upúta v pozadí štvorica stočených stĺpov, pochádzajúcich údajne zo Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Ako na predchádzajúcej freske i tu sú hlavnými postavami cisár Konštantín I. a pápež Silvester I. Cisár tu symbolicky odovzdáva darom pápežovi mesto Rím, ktoré predstavuje zlatá soška v jeho rukách. Akt darovania mesta je vlastne predobrazom súčasnosti, kedy Rím je pápežským sídlom. Aj na tejto maľbe nesie Silvester I. portrétne rysy Klementa VII.

Stropná maľba s názvom Triumf kresťanského náboženstva (tal. Vittoria della religione cristiana) vznikla v roku 1585 po nahradení pôvodne dreveného stropu miestnosti murovaným. Maľbu u umelca Tomassa Lauretiho objednal v roku 1582 pápež Gregor XIII. Jej dokončenia sa však nedožil; dohotovená bola až za jeho nástupcu Sixta V. V centre maľby stojí mramorový podstavec uprostred veľkej siene, na ktorom sa vypína krucifix, symbol kresťanstva. Ten nahradil antickú sochu, ležiacu v troskách pod podstavcom, predstavujúcu svet pohanstva. Symbolika ničenia pohanských modiel a ich nahrádzanie symbolmi kresťanstva, vyplývajúca z christianizačného snaženia cisára Konštantína I. je tu viac ako zrejmá.

Stanza d'Eliodoro

Heliodorova sieň (Stanza d'Eliodoro) svoje pomenovanie nesie podľa Raffaelovej fresky Vyhnanie Heliodora z chrámu. Sieň bola pôvodne súkromnou miestnosťou Júliusa II. a jej výmaľba bola realizovaná hneď po Sieni Signatúry, v rokoch 1511 – 1514. Fresky, autorom ktorých je Raffael, okrem náboženskej symboliky v sebe nesú i politický odkaz doby pápeža Júliusa II. Maľby si zachytením historických momentov ako aj náboženských výjavov zo Starého zákona kládli za cieľ dokumentovať udalosti dôležité v procese obrany cirkvi a kresťanskej viery vôbec. Súčasne mali symbolizovať štátnický program Júliusa II., ktorým bolo oslobodenie talianskeho územia spod francúzskej nadvlády a obnovenie pápežskej moci nad krajinou. S výnimkou fresky Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom všetky ostatné spája postava Júliusa II.

Heliodorova sieň

Vyhnanie Heliodora z chrámu, 1511 - 1512

Bolsenská omša, 1512

Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom, 1514

Oslobodenie svätého Petra, 1514

Námet fresky Vyhnanie Heliodora z chrámu (tal. Cacciata di Eliodoro dal tempio) (1511 – 1514) vychádza z deuterokánonickej (u protestantov apokryfnej) Druhej knihy Makabejcov a jej hlavnou myšlienkou je obrana kresťanstva pred pohanskými dobyvateľmi.

Bolsenská omša (tal. Messa di Bolsena) (dielo Raffaela z roku 1512) približuje udalosť, ktorá sa stala počas svätej omše v meste Bolsena, na severe regiónu Lazio, v roku 1263. Kňaz slúžiaci omšu v miestnom Kostole svätej Kristíny zapochyboval o Kristovej prítomnosti v eucharistii; vzápätí nato z nej začne vytekať pramienok krvi, ktorý na bielom plátne, pred očami modliacich sa ľudí, vytvoril tŕním korunovanú Kristovu hlavu. Na oslavu tejto zázračnej udalosti zaviedol v nasledujúcom roku pápež Urban IV. sviatok Božieho tela. V množstve postáv zachytených na maľbe spoznávame vpravo adorujúceho pápeža Júliusa II.; jedným z členov švajčiarskej gardy je samotný umelec a úplne vľavo dolu v skupine žien sa na diváka pozerá malé svetlovlasé dievčatko v čiernom – je ňou nelegitímna dcéra Júliusa II. Felice.

Jediná z fresiek v miestnosti, maľba Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom (tal. Incontro di Leone Magno con Attila) sa viaže na historickú udalosť, ku ktorej prišlo v roku 452. Vtedy sa stretol hunský vodca Attila s pápežom Levom I. Iba prítomnosť zjaviacich sa svätých Petra a Pavla spôsobila, že Attila na svojom bojovom ťažení upustil od vyplienenia Ríma (v skutočnosti sa Levovi I. podarilo Attilu presvedčiť iba za cenu veľkého výkupného). Raffael maľbu situoval pred rímske hradby (na pozadí maľby spoznávame Koloseum) aj keď v skutočnosti k stretnutiu prišlo neďaleko Mantovy. Na bielom koni idúci pápež Lev I. na maľbe však má portrétne črty svojho renesančného menovca, pápeža Leva X., ktorý v roku 1513 na Petrovom stolci nahradil Júliusa II.

Štvrtou veľkoplošnou nástennou maľbou v Heliodorovej sieni je Oslobodenie svätého Petra (tal. La liberazione di San Pietro) z roku 1514. Freska je umelcovou predstavou udalosti zachytenej v Skutkoch apoštolov a súčasne oslavou vysvätenia Baziliky San Pietro in Vincoli, titulárneho chrámu Júliusa II. Pápežove portrétne črty nesie postava uväzneného svätého Petra.

Strop miestnosti pôvodne zdobila výzdoba vytvorená zakrátko po nástupe Júliusa II. na pápežský stolec. Jej autormi boli významní umelci ranej renesancie Luca Signorelli, Bramantino či Lorenzo Lotto. Po úspechu Raffaelových fresiek však dal Július II. aj stropné maľby v miestnosti nahradiť freskami tohto umelca. Vznikli tak maľby so starozákonnými námetmi: Noemov sen, Obetovanie Izáka, Mojžiš a horiaci ker a Jakobov sen.

Stanza della Segnatura

Sieň signatúry (Stanza della Segnatura), svojou výzdobou bezpochyby najslávnejšia spomedzi všetkých siení, bola pôvodne pracovňou, súkromnou knižnicou a kabinetom Júliusa II., kde o. i. podpisoval (signoval) dôležité listiny. Pôvodný názov miestnosti Segnatura Gratiae et Iustitiae vychádzal z pomenovania najvyššieho súdu Svätej stolice.

Fresková výzdoba, ikonograficky a námetovo zdôrazňujúca niekdajšiu funkciu siene, podľa mienky odborníkov ale aj laických obdivovateľov Raffaelovho diela, patrí k vrcholom jeho tvorby. Maľby sa stali oslavou troch najvyšších kategórií ľudského ducha: Pravdy, Dobra a Krásy, hodnôt, ktoré mali zdobiť človeka renesancie. Maľby i v dnešných návštevníkoch navodzujú atmosféru duchovného rozjímania. Okrem toho, každá zo stien miestnosti je svojou výzdobou venovaná jednému z vtedajších vedeckých odvetví: teológii, filozofii, právu a poézii.

Sieň signatúry

Aténska škola, 1508 - 1509

Cnosti, 1511

Dišputa o Sviatosti oltárnej, 1508 - 1509

Parnas, 1509 - 1511

Fresky v tejto miestnosti sú výhradne Raffaelovým dielom vytvoreným medzi rokmi 1508 – 1511. Patria medzi najznámejšie umelcove diela a zmienka o zrejme najslávnejšej z fresiek – Aténskej škole (tal. Scuola di Atene) – nechýba snáď ani v tom najstručnejšom prehľade Raffaelových prác. Hlavná myšlienka fresky, oslavujúcej racionálnu Pravdu, je konfrontácia sveta reálnych vecí a sveta ideí, reprezentovaných postavami veľkých starogréckych učencov – Platóna a Aristotela.

Stena vpravo od nej nesie fresku Cnosti teologické (tal. Virtù Cardinali e Teologali) vytvorenú v roku 1511. Je oslavou vlastností, ktoré by mali zdobiť každého duchovného – Statočnosť, Prezieravosť a Zdržanlivosť.

Protiľahlá stena k Aténskej škole obsahuje fresku Dišputa o Najsvätejšej sviatosti (tal. La disputa del Sacramento) s podnadpisom Dišputa o Najsvätejšej sviatosti, tvoriacu ideovú protiváhu k uvedenej maľbe. Na rozdiel od nej, tu umelec spodobnil oslavu hľadania a nachádzania duchovnej Pravdy.

Poézii je venovaná freska Parnas (tal. Parnaso) z rokov 1509 – 1511, námetovo vychádzajúca zo starogréckej mytológie a reprezentujúca Krásu ako filozofickú kategóriu.

K nástenným maľbám sa námetovo viaže aj výmaľba stropu. Tvoria ju alegorické postavy Teológie, Filozofie, Spravodlivosti a Poézie a starozákonné a mytologické výjavy – Spútaný Mars, Adam a Eva, Šalamúnov súd a Vznik vesmíru. Posledne menovaný výjav má úzku spojitosť s pontifikátom Júliusa II. Na znázornenej mape hviezdnej oblohy, interpretovanej ako alegória začiatku sveta či alegória vesmíru (v taliančine má freska názov Primo moto, t. j. Prvý pohyb), je totiž znázornená astrologická konštelácia súhvezdí vzťahujúca sa na noc z 31. októbra na 1. novembra 1503 – dňa, kedy bol Július II. zvolený pápežom.

Stanza dell'incendio del Borgo

Sieň požiaru Borga (Stanza dell'incendio del Borgo) v čase Júliusa II. plnila funkciu miesta zasadnutí najvyššieho súdu Svätej stolice. Keď sa v roku 1513 pápežského úradu ujal Lev X. poveril Raffaela vyhotovením nových malieb, ktoré prostredníctvom príbehov zo života pápežových predchodcov rovnakého mena – Leva III. a Leva IV. – mali predstaviť jeho politické ašpirácie. Postava pápeža Leva X. je zakomponovaná vo všetkých štyroch maľbách.

Medzi rokmi 1514 – 1517 pričením Raffaela a jeho umeleckej školy tak vznikol cyklus výpravných fresiek oslavujúcich pontifikát Leva X.

Sieň požiaru Borga

Raffaelova škola, Bitka pri Ostii, 1514 - 1515

Giulio Romano, Požiar v Borgo, 1514

Raffaelova škola, Korunovácia Karola Veľkého, 1516 - 1517

Raffaelova škola, Prísaha Leva III., 1516 - 1517

Za svoje pomenovanie vďačí miestnosť freske umiestnenej nad oknom – Požiar v Borgo (tal. Incendio di Borgo), diela Giulia Romana z roku 1514. Svojím námetom, výpravnou scénografiou i ikonografickým prevedením je považovaná za najzložitejšiu z fresiek v miestnosti. Freska líči udalosť, ku ktorej prišlo, podľa Liber Pontificalis, v roku 847, kedy katastrofálny požiar zúriaci v Ríme, bol na zákrok Leva IV. zázračným spôsobom uhasený.

K osobe Leva IV. sa námetovo viaže aj druhá freska Bitka pri Ostii (tal. Battaglia di Ostia) z rokov 1514 – 1515. Ide o dielo Raffaelových žiakov a zachytáva historickú udalosť, ku ktorej prišlo v roku 849. Pri stredotalianskom prístave Ostia na pobreží Tyrrhenského mora bol námorný oddiel Saracénov z južného Talianska napadnutý pápežskou flotilou. Výsledkom stretu bolo víťazstvo pápežských vojsk. Lev IV., na maľbe zachytený vľavo s pohľadom upretým na nebesia, ďakuje za víťazstvo nad moslimami. Táto scéna bola súčasne interpretovaná ako narážka na vyhlásenie krížovej výpravy proti Turkom Levom X.

Fresky Korunovácia Karola Veľkého (tal. Incoronazione di Carlo Magno) a Prísaha Leva III. (tal. Giuramento di Leone III) sa viažu k osobe Leva III., vládnuceho na prelome ôsmeho a deviateho storočia. Prvá z uvedených malieb zachytáva významnú historickú udalosť – korunováciu franského kráľa Karola Veľkého cisárom Svätej rímskej ríše počas vianočných sviatkov v roku 800. Pokiaľ v osobe Leva III. spoznávame podobizeň Leva X., tak korunovaný Karol Veľký má portrétne črty francúzskeho kráľa Františka I., čo je zrejme narážkou na stretnutie oboch predstaviteľov v roku 1516 v Bologni s cieľom dojednania konkordátu medzi Francúzskom a Svätou stolicou.

Prísaha Leva III. z rokov 1516 – 1517 ilustruje udalosť, ku ktorej prišlo deň pred slávnou Karolovou rímskou korunováciou. Lev III. na falošné obvinenia vznesené voči jeho osobe vyhlásil pamätnú vetu „Tocca a Dio, non agli uomini giudicare i Vescovi“ („Nie muži, ale Boh bude súdiť biskupov“), ktorou potvrdil zásadu, že Kristov vikár sa iba Bohu zodpovedá za svoje skutky.

Strop v miestnosti na poverenie Júliusa II. vymaľoval v roku 1508 umbrijský umelec Pietro Perugino. Výmaľba sa skladá zo štyroch medailónov s christologickou tematikou – Stvoriteľ medzi anjelmi a cherubínmi, Kristus najvyšší sudca, Kristus pokúšaný diablom a Kristus medzi Milosrdenstvom a Spravodlivosťou. Stred stropu tvorí pápežský emblém (prekrížené a previazané kľúče s tiarou) uprostred venca so žaluďov, symbolu rodu della Rovere.

Stropné maľby v Stanza dell'incendio del Borgo sú v Raffaelových sieňach jediné pôvodné, ktoré neboli nahradené Raffaelovými premaľbami.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raffaelove siene

Zdroje

Vatikánsky portál
Umelecký portál

B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
kol. autorov, Muzea Watykanu, Arkady, Warszawa, 1983, ISBN 83-213-3144-0
www.vatican.va
www.wga.hu