Benjamin Disraeli
Benjamin Disraeli 1. gróf z Beaconsfieldu (* 21. december 1804, Bloomsbury – † 19. apríl 1881, Londýn) bol britský štátnik, člen Konzervatívnej strany, premiér Spojeného kráľovstva a spisovateľ. Ako mladík konvertoval na anglikanizmus, bol však prvým a jediným britským predsedom vlády so židovskými koreňmi. Zohral dôležitú úlohu v stabilizácii Konzervatívnej strany po rozkole spôsobenom zrušením cla na obilie (tzv. obilné zákony).
Benjamin Disraeli | ||||||||
britský politik a spisovateľ | ||||||||
Premiér Spojeného kráľovstva | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 27. február 1868 – 1. december 1868 | ||||||||
Panovník | Viktória | |||||||
| ||||||||
Premiér Spojeného kráľovstva | ||||||||
V úrade 20. február 1874 – 21. apríl 1880 | ||||||||
Panovník | Viktória | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 21. december 1804 Bloomsbury, Spojené kráľovstvo | |||||||
Úmrtie | 19. apríl 1881 (76 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo | |||||||
Politická strana | Konzervatívna strana | |||||||
Odkazy | ||||||||
Benjamin Disraeli (multimediálne súbory) | ||||||||
Aj keď bol hlavnou postavou protekcionistického krídla konzervatívcov, jeho vzťahy s vodcom strany Stanleyom neboli až do 60. rokov príliš dobré. Od roku 1852 sa jeho hlavným politickým rivalom stal neskorší predseda Liberálnej strany William Gladstone. Disraeliho hlavnou výhodou v tomto strete boli veľmi dobré vzťahy s kráľovnou Viktóriou.
V čase, keď sa aktívne angažoval v politike, bol činný aj ako spisovateľ. Jeho poviedky ale nie sú považované za základné diela britskej literatúry Viktoriánskej éry. Medzi britskými premiérmi je svojou činnosťou ako spisovateľ výnimkou. Dve funkčné obdobia tiež zastával funkciu rektora University of Glasgow.
Mladosť
upraviťNarodil sa ako druhé dieťa a najstarší syn v rodine literárneho kritika a historika Isaaca D’Israeliho a jeho ženy Márie. Pravopis svojho mena si upravil vypustením apostrofu v 30. rokoch. Najskôr navštevoval základnú školu v Blackheathe. Od roku 1817 študoval školu v Higham Hill, zatiaľ čo jeho mladší brat navštevoval prestížnejšiu školu Winchester College.
Jeho otec predpokladal, že sa bude venovať právnickej kariére. Roku 1824 cestoval so svojím otcom po Belgicku a tam sa rozhodol, že štúdium práva opustí. Roku 1839 sa oženil s bohatou vdovou Máriou Lewisovou.
Politická kariéra
upraviťPoslancom Dolnej snemovne bol zvolený v roku 1837 za obvod Maidstone.
Aj keď bol konzervatívec, presadzoval spojenectvo medzi veľkostatkármi a robotníckou triedou proti narastajúcej moci obchodníkov a priemyselníkov. Pred prijatím zákona reformujúceho volebné právo nemali príslušníci robotníckej triedy právo voliť, a tak nemali žiadny politický vplyv.
Premiér Robert Peel ho obišiel pri menovaní členov svojej vlády v roku 1841 a Disraeli sa tak stal jeho hlasným kritikom. Prelom rokov 1845 a 1846 bol poznačený sporom o zrušenie cla na obilie. Koalícia konzervatívcov, zástancov voľného obchodu, radikálov a whigov presadila zákon na zrušenie tohto cla, čo spôsobilo rozštiepenie Konzervatívnej strany. Zástancovia Peelovej politiky (väčšina skúsených konzervatívnych politikov) sa priklonili k whigom, zatiaľ čo druhá skupina okolo Disraeliho a Smith-Stanleyho tvorila nových konzervatívcov.
Po páde vlády Johna Russela na začiatku roka 1852 sa stal premiérom Smith-Stanley a Disraeli zastával funkciu ministra financií. Táto vláda mala len krátku dobu trvania a na konci toho istého roka padla. V druhej vláde zostavenej Stanleyom bol znovu poverený funkciou ministra financií.
Po porážke návrhu reformy volebného zákona, predloženého Gladstonom v roku 1866, navrhli nasledujúci rok so Stanleyom vlastné znenie úprav, ktoré im malo zaručiť kontrolu nad zmenami volebného práva a ako dúfali aj zvýšenie počtu poslancov. Reforma volebného zákona zvýšila počet voličov takmer na dvojnásobok, vytvorila volebné obvody v pätnástich dovtedy nezastúpených mestách a zvýšila zastúpenie veľkých miest, akými boli Liverpool a Manchester.
Prvé obdobie
upraviťStanleyho zdravotný stav sa zhoršoval, vo februári 1868 z funkcie premiéra odstúpil, a tak sa Disraeli stal jeho nástupcom. Konzervatívna vláda bola kabinetom menšinovým a prijatie reformy volebného práva vyvolalo nutnosť vyhlásiť nové všeobecné voľby.
Hlavnou témou jeho prvého funkčného obdobia bolo riešenie otázok súvisiacich s Írskou cirkvou. Aj keď bolo Írsko prevažne katolícke, existovala tu aj protestantská cirkev, ktorá bola financovaná z výberu daní. Inicioval rozhovory s kardinálom Manningom o založení rímskokatolíckej univerzity v Dubline, ale medzitým Gladstone vydal vyhlásenie, v ktorom navrhol zrušenie Írskej protestantskej cirkvi. Tento návrh rozdelil konzervatívcov, zatiaľ čo viedol k zjednoteniu liberálov. Po voľbách získala Liberálna strana v dolnej komore parlamentu väčšinu a konzervatívna vláda padla.
Druhé obdobie
upraviťPo šiestich rokoch v opozícii zvíťazila Konzervatívna strana vo voľbách v roku 1874 a Disraeli bol poverený zostavením vlády. Jeho kabinet prijal mnoho zákonov, ktoré reformovali pracovné podmienky robotníckej triedy. Kritici potom uvádzali, že konzervatívna strana zlepšila podmienky robotníkov za päť rokov ďaleko viac než liberáli za predchádzajúcich pätnásť.
Premiér bol, podľa mnohých názorov, zástancom expanzie a zachovania moci Britského impéria na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Vláda bez súhlasu parlamentu získala pôžičku od Lionela Rothschilda na kúpu 44 % akcií spoločnosti pre vybudovanie Suezského prieplavu.
Ako zástanca veľkej hry navrhol zákon, ktorý ustanovil kráľovnú Viktóriu cisárovnou Indie, a tak ju postavil na tú istú úroveň, na akej bol ruský car. Zníženiu vplyvu Ruska mal napomôcť aj vpád do Afganistanu a podpis Cyperského dohovoru s Tureckom, ktorý mal zabezpečiť Británii vplyv v tejto strategicky položenej krajine.
Jeho ďalším diplomatickým úspechom bol výsledok Berlínskeho kongresu v roku 1878. Bulharsku bola odopretá úplná samostatnosť a tak bola postavená hrádza rozpínajícímu sa vplyvu Ruska na Balkáne. Avšak ťažkosti v Južnej Afrike a v Afganistane viedli k oslabeniu jeho vlády a porážke konzervatívcov vo voľbách roku 1880.
Neskoré obdobie
upraviťDisraeli bol povýšený do šľachtického stavu v roku 1876 a bol menovaný grófom z Beaconsfieldu. Tým sa stal členom Snemovne lordov.
Konzervatívna strana prehrala voľby v roku 1880 a Disraeli krátko nato ochorel a v apríli toho istého roku zomrel. Bol pochovaný v hrobke pod kostolom svätého Michala na pozemkoch svojho panstva Hughender Manor.
Literatúra
upraviť- Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. [s.l.] : [s.n.], 2002. Dostupné online. ISBN 978-0415260305. (anglicky)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benjamin Disraeli
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Benjamin Disraeli na anglickej Wikipédii a Benjamin Disraeli na českej Wikipédii.