Bertrand Blier

	Bertrand Blier
	francúzsky režisér, scenárista a spisovateľ
	; Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993
Štát pôsob.	Francúzsko
Narodenie	14. marec 1939 (84 rokov); Boulogne-Billancourt, Francúzsko
Národnosť	francúzska
Profesia	režisér, scenárista a spisovateľ
Aktívne roky	1970 – 2010
Rodičia	Bernard Blier (otec), Gisèle Brunet (matka)
Manželka	Farida Rahouadj (1938 – 1965)
Partnerka	Anouk Grinberg
Deti	Léonard Blier, Leila Blier, Béatrice Blier
Podpis
Odkazy
Commons	Bertrand Blier
	Literárny portál; Filmový portál; Biografický portál

Bertrand Blier (* 14. marec 1939, Boulogne-Billancourt, Francúzsko) je francúzsky filmový režisér, scenárista a spisovateľ.^[1] Je synom herca Bernarda Bliera.

ŽivotopisUpraviť

Začínal ako asistent režiséra Denysa de la Patellièrea, Christiana-Jaquea, Jeana Delannoya a Georgesa Lautnera.

Bertrand Blier nakrútil svoj prvý dokumentárny film v roku 1962 Hitler, connais pas. Od začiatku prejavoval radikálne odlišný štýl od tvorcov Novej vlny. Cynizmus, provokácia a nonkonformizmus sú jeho prvými úspechmi. Vo svojom prvom celovečernom filme Keby som bol špión (1966) vyberie do hlavnej úlohy svojho otca Bernarda Bliera. So skutočným úspechom sa stretol v roku 1974 s adaptáciou svojho románu Les Valseuses, ktorý odhalil hercov Gérarda Depardieu, Patricka Dewaereho a Miou-Miou. V roku 1978 opäť zožal úspech s filmom Pripravte si vreckovky, ktorý získal Oscara v Hollywoode. Svojho otca opäť postaví na pódium v dráme Studený bufet (1979), typ čierneho humoru a cynizmu, ktorý mu v roku 1980 umožnil získať Cézara za najlepší scenár. Jeho filmy boli len ťažko ocenené verejnosťou: La Femme de mon pote (1983), Notre histoire (1984). Až v roku 1986 znovu získal úspech réžiou filmu Večerný úbor. Film po svojom uvedení vyvolá kontroverziu kvôli svojej extrémnej hrubosti a niektorým obscénnym scénam. Trop belle pour toi (1989), dráma bola ocenená verejnosťou a kritikou. Film získal Zvláštnu cenu poroty v Cannes a tiež troch Cézarov (najlepší režisér, najlepší film, najlepší scenár). Bertrand Blier je agitátor a moralista vo francúzskej kinematografii a vrhá tvrdú kritiku na spoločnosť našej doby. Často vulgárny a vždy ironický portrét života, ktorý maľuje vo svojich filmoch, je často veľmi aktuálny.

Od 90. rokov intenzívne spolupracoval s herečkou Anouk Grinberg, ktorú začlenil do svojej palety obľúbených hercov. Objavila sa vo Merci la vie (1991) po boku Charlotte Gainsbourg, Un, deux, trois, soleil (1993) a Mon homme (1996). V roku 2000 režíroval Les Acteurs, portréty a výpovede francúzskych hercov o ich profesii, ktoré budú mať napriek hereckému obsadeniu rozporuplné prijatie. Les Côtelettes (2003), výsluchy dvoch mužov v určitom veku, rozdelia verejnosť na filmovom festivale v Cannes. Šesť rokov po Les Acteurs opäť režíroval Gérarda Depardieua po boku Monici Bellucci a Bernarda Campana vo filme Ako veľmi ma miluješ? (2005). Bertrand Blier je scenáristom väčšiny svojich filmov. Napísal najmä scenár k filmom Grosse Fatigue (1994) od Michela Blanca a Pédale dure (2004) od Gabriela Aghiona.

Bertrand Blier je tiež autorom niekoľkých románov, jeho literárna kariéra je rovnako brilantná ako jeho kinematografická tvorba. Niektoré z nich adaptoval pre kino, najmä Les valseuses. Predtým, ako sa pustil do kina, režíroval množstvo dokumentov.