Bitka pri Slankamene (1691)

Bitka pri Slankamene bola jednou z posledných a zároveň aj tých najväčších pozemných bitiek počas trvania Veľkej tureckej vojny. K samotnej bitke došlo dňa 19. augusta 1691 pri meste Slankamen (v súčasnosti Stari Slankamen, Srbsko) severne od Belehradu a to jednak medzi ríšskymi vojskami pod velením Ľudovíta Bádenského a Adama Zrínskeho a osmanskou armádou, ktorú viedol veľkovezír Mustafa Köprülü. Bitka sa napokon skončila vojenskou porážkou armád osmanských Turkov, pričom sám veľkovezír v boji padol.

Predohra

Ľudovít Viliam, margróf bádenský (1655 – 1707) na olejomaľbe od Johanna Georga Seillera. Vojenské víťazstvo pri Slankamene mu napokon za jeho zásluhy prinieslo prezývku „Turecký Ľudovít“.

V roku 1689 sa hlavné velenie protitureckých vojsk dostalo do rúk Ľudovíta Viliama, markgrófa Bádenského, ktorého vojskám sa podarilo preniknúť až na územie Bosny.^[1] Armádam osmanských Turkov sa však podarilo opäť prevziať vojnovú iniciatívu takým spôsobom, vďaka ktorému sa zmobilizovali oddiely s cieľom znovudobytia Budína, v dôsledku čoho sa im podarilo postúpiť iba o niekoľko stoviek kilometrov smerom na sever.^[2] V roku 1690 však vojvoda Bádenský odtiahol so svojimi armádami z Belehradu a došiel do Sedmohradska. Po krátkom čase však musel túto aj krajinu opustiť, keďže sám veľkovezír medzitým začal vojenský pochod z Belehradu smerom na sever. Cisár Leopold I. Habsburský bol však zaneprázdnený vojnou na západe Európy proti francúzskym vojskám kráľa Ľudovíta XIV., čo znamenalo, že nemohol poslať silnejšiu armádu proti Osmanskej ríši. Dôsledkom tohto problému bolo, že vojvoda Bádenský mal napokon k dispozícii približne 45 tisíc vojakov.

Krvavý stret

Dňa 19. augusta roku 1691 došlo k priamej zrážke na bojovom poli a to medzi habsburskými armádami a osmanskými vojskami pri Slankameni. Sám hlavný veliteľ nazval tento boj ako „najkrvavejšou a najostrejšou“ bitkou storočia. Čas a miesto boja zvolil turecký veľkovezír, ktorý však na bojisku utrpel zdrvujúcu porážku. Na bojisku našlo smrť 12 tisíc mŕtvych osmanských vojakov. Vojnové straty na strane kresťanských vojsk predstavovali približne polovicu. O život prišiel aj Adam Zrínsky ako jediný syn bývalého a zároveň už zosnulého chorvátskeho bána Mikuláša VII. Zrínskeho.

Bitka pri Slankamene v roku 1691. Detail z olejomaľby Ferdinanda Kellera (* 1842 – † 1922) z roku 1879.

Dôsledky boja

Bitka pri Slankamene dala osmanskej vojnovej strane jasne najavo, že Turci už nedokázali postupovať do Uhorska a zároveň vstúpiť na jeho územie. V nasledujúcich mesiacoch došlo k strate ďalších pevností. V roku 1692 stratili osmanskí Turci pevnosť Veľký Varadín a o dva roky neskôr sa podarilo európskym armádam získať Gyulu ako poslednú pevnosť severne od rieky Maroš.^[3]^{:327, 328}

Referencie

↑ SEGEŠ, Vladimír, et al. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. 1. vyd. Praha; Bratislava : Ottovo nakladatelství; Vojenský historický ústav, 2015. 592 s. ISBN 978-80-7451-469-2. S. 129.
↑ BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9. S. 149.
↑ KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.

Literatúra

DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2017. 787 s. ISBN 978-80-8046-864-4.
SEGEŠ, Vladimír; KLUBERT, Tomáš; MEDVECKÝ, Matej. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.

Pozri aj

Veľká turecká vojna

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Slankamen na anglickej Wikipédii.

Historický portál

[VDSaS-1] SEGEŠ, Vladimír, et al. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. 1. vyd. Praha; Bratislava : Ottovo nakladatelství; Vojenský historický ústav, 2015. 592 s. ISBN 978-80-7451-469-2. S. 129.

[SD-2] BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9. S. 149.

[DU-3] KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.

[1]

[2]

[3]