Stopkavce
(Presmerované z Blastozoa)
Stopkavce (lat. Pelmatozoa) [v širšom zmysle] alebo ľaliovce (Crinozoa) [v širšom zmysle] sú v niektorých systémoch veľký taxón (hodnotený napr. ako podkmeň) ostnatokožcov.
| Stopkavce | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Pelmatozoa | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veľkú väčšinu stopkavcov v širšom zmysle tvorí vyhynutý taxón Blastozoa (pozri nižšie systematiku), ktorý je preto v tomto článku preberaný súčasne so stopkavcami.
Existujú aj stopkavce (Pelmatozoa) v užšom zmysle - pozri nižšie v kapitole Systematika.
Charakteristika upraviť
Telo týchto veľmi starobylých ostnatokožcov je v dospelosti ukotvené v dne pomocou stopky, analogickej s epistómom chytadlovcov. Sú trvalo prisadnuté, len zriedka pohyblivé. Známe sú už z kambria – znamená to, že žijú na Zemi viac ako 500 miliónov rokov. V dávnej minulosti boli početnou skupinou morskej fauny (mnohé druhy patria k vedúcim skamenelinám – poznáme dokonca krinoidové vápence!), dnes dožíva len 1 menej početná trieda.[1]
Systematika upraviť
stopkavce (Pelmatozoa) v širšom zmysle/ľaliovce (Crinozoa) v širšom zmysle:
- incertae sedis:
- trieda †Parablastoidea - jediný rad †Parablastida - jediná čeľaď †Astroblastocystidae[2] (starší názov: Blastocystidae)
- [rad] †Echmatocrinida -jediný rod †Echmatocrinus - zaraďuje sa ako bazálny stopkavec, alebo do či vedľa Crinoidea, alebo do holotúrií alebo mimo ostnatokožcov do osemlúčoviek (Octocoralia)[3]
- podkmeň †Blastozoa
- trieda †Lepidocystoidea/rad †Imbricata - tradične sa zaraďované do Eocrinoidea
- trieda †praľaliovky (Eocrinoidea)
- rad †Gogiida
- rad †Trachelocrinida
- rad †Simonkovicrinida -jediný rod †Simonkovicrinus
- rad †Ascocystitida
- trieda †poloľaliovky (Paracrinoidea) - tradične zaraďované do Crinozoa (alebo menej často do Blastozoa vedľa Blastoidea); z dnešného pohľadu sú asi prísne vzaté príbuzné s Glyptosphaeritida
- čeľaď †Springerocystidae
- čeľaď †Heckeritidae
- rad †Comarocystitida
- rad †Platycystitida
- †jablovce/cystoidey[4] (Cystoidea/Hydrophoridea) - toto je z dnešného pohľadu parafyletický taxón; taxón Cystoidea v širšom (dnes už pomerne zriedkavom) zmysle zahŕňa aj Eocrinoidea (vrátane Lepidocystoidea) a v najširšom zmysle celé Blastozoa
- trieda [rad] †Diploporita/Diploporida
- rad †Asteroblastida - z dnešného pohľadu možno správnejšie patrí vedľa Crinoidea
- rad †Glyptosphaeritida/Protocrinitida
- rad †Sphaeronitida v širšom zmysle
- †Sphaeronitida v užšom zmysle
- †Aristocystitida
- čeľaď †Cambrocrinidae v širšom zmysle - alternatívne zaraďovaná do Glyptocystitida
- čeľaď †Cambrocrinidae v užšom zmysle - staršie zaraďovaná do Ascocystitida
- čeľaď †Ridersiidae
- rod †Sanducystis
- trieda [rad] †Rhombifera/Dichoporita v širšom zmysle
- †Dichoporita v užšom zmysle
- rad †Glyptocystitida/Glyptocystitoida - vrátane taxónu †Pleurocystitida (ktorý zahŕňa aj bývalý rad †Hillocystida) a čeľade †Macrocystellidae (staršie zaraďovanej do Ascocystitida alebo ako sesterský taxón radu Glyptocystitida)
- rad †Hemicosmitida
- †Fistuliporita (alebo Fistuliporida) v širšom zmysle
- rad †Polycosmitida
- rad †Caryocystitida/Fistuliporita (alebo Fistuliporida) v užšom zmysle
- †Dichoporita v užšom zmysle
- trieda [rad] †Diploporita/Diploporida
- [trieda] †morské pupence (Blastoidea) v širšom zmysle - vývojovo patrí do Cystoidea
- trieda †Coronoidea/rad †Coronata - staršie mal tento taxón nejasné zaradenie
- čeľaď †Lysocystitidae - staršie zaraďovaná do Eocrinoidea
- trieda †morské pupence (Blastoidea) v užšom zmysle
- rod †Macurdablastus
- nadrad †Spiraculata
- rad †Pentremitida
- rad †Troosticrinida
- rad †Granatocrinida - alternatívne zaraďovaný ako súčasť radu Troosticrinida
- rad †Nucleocrinida
- rad †Fissiculata
- podkmeň ľaliovce (Crinozoa) v užšom zmysle/stopkavce (Pelmatozoa) v užšom zmysle - dnes zahŕňa len jednu triedu, ale tradične sa sem ako druhá trieda niekedy zaraďoval taxón Paracrinoidea
Staršie sa do Pelmatozoa zaraďovali aj plochovce (Carpoidea/Homalozoa).
Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak):[5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][1][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49]
Iné projekty upraviť
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Stopkavce
Externé odkazy upraviť
- ZAMORA, S., RÁBANO, I. Progress in Echinoderm Palaeobiology. Madrid : Instituto Geológico y Minero de España, 2015. ISBN 978-84-7840-961-7 [19]
Zdroje upraviť
- ↑ a b PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- ↑ Sałamatin, Rusłan & Kaczmarek, Adam. (2022). Astroblastocystis nom. nov. - a new replacement name for Blastocystis Jaekel, 1918 (Echinodermata, Parablastoidea). Annals of Parasitology. 68. 195-196. 10.17420/ap6801.425.
- ↑ Mark A.S. McMenamin. Dynamic Paleontology (Using Quantification and Other Tools to Decipher the History of Life). [s.l.] : Springer, 2016. 251 s. ISBN 978-3-319-22777-1. S. 10.
- ↑ cystoidea. In: ŠALING, S. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 226
- ↑ Topper, Timothy P.; Guo, Junfeng; Clausen, Sébastien; Skovsted, Christian B.; Zhang, Zhifei (2019-03-25). "A stem group echinoderm from the basal Cambrian of China and the origins of Ambulacraria". Nature Communications. 10 (1): 1366.
- ↑ Zamora, S., Wright, D.F., Mooi, R. et al. Re-evaluating the phylogenetic position of the enigmatic early Cambrian deuterostome Yanjiahella. Nat Commun 11, 1286 (2020). https://doi.org/10.1038/s41467-020-14920-x
- ↑ ZAMORA, S., SUMRALL, C. D., ZHU, X.-J., & LEFEBVRE, B. (2016). A new stemmed echinoderm from the Furongian of China and the origin of Glyptocystitida (Blastozoa, Echinodermata). Geological Magazine, 154(03), 465–475. doi:10.1017/s001675681600011x
- ↑ Echinodermata [1]
- ↑ Paul, C.R.C. 2021. New insights into the origin and relationships of blastoid echinoderms. Acta Palaeontologica Polonica 66 (1): 41–62. [2]
- ↑ Jennifer E. Bauer, Sarah L. Sheffield, Johnny A. Waters, and Colin D. Sumrall. Echinoderm model systems, homology, and phylogenetic inference: Comment and reply to Paul (2021). Acta Palaeontologica Polonica 67 (2), 2022: 465-468 [3]
- ↑ Guensburg, T., Sprinkle, J., Mooi, R., Lefebvre, B., David, B., Roux, M., & Derstler, K. (2020). Athenacrinus n. gen. and other early echinoderm taxa inform crinoid origin and arm evolution. Journal of Paleontology, 94(2), 311-333. doi:10.1017/jpa.2019.87 (najmä Fig. 13)
- ↑ Dzik, J. & Orlowski, S. 1993. The Late Cambrian eocrinoid Cambrocrinus. Acta Palaeontologica Polonica 38, 1 /2, 2 1-34 [4]
- ↑ Aaron W. Hunter, Javier Ortega-Hernández. A primitive starfish ancestor from the Early Ordovician of Morocco reveals the origin of crown group Echinodermata bioRxiv 216101 [5]
- ↑ PATURI, Felix R.; STRAUCH, Friedrich; HERHOLZ, Michael. Kronika Zeme. 2. vyd. Bratislava : Fortuna Print, c1996. 576 s. ISBN 80-7153-114-6. S. 77, 531.
- ↑ GEOL 331/BSCI 333 Principles of Paleontology - Fall Semester 2022-Deuterostomia II: Crown group echinoderms [online]. geol.umd.edu, [cit. 2023-02-13]. Dostupné online.
- ↑ Brands, S.J. (ed.), 2022. Pelmatozoa. In Systema Naturae 2000. The Taxonomicon, 4 Aug 2022. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [6]. Access date: 14 Feb. 2023
- ↑ Les Crinoïdes [online]. fossile.fr, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Fossiilid.info [online]. fossiilid.info, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
- ↑ The Paleobiology Database [online]. paleobiodb.org, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
- ↑ SEPKOSKI, J. J. A Compendium of Fossil Marine Animal Families. 2nd edition. 1992. S. 84 a nasl. [7]
- ↑ SEPKOSKI, J. J. Jr.. A compendium of fossil marine animal genera. Bulletins of American Paleontology 363:1-560. 2002 [8] 269 a nasl.
- ↑ M.Alan Kazlev. Echinodermata [online]. palaeos.com, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Sheffield, S. L., & Sumrall, C. D. (2019). The phylogeny of the Diploporita: a polyphyletic assemblage of blastozoan echinoderms. Journal of Paleontology, 1–13. doi:10.1017/jpa.2019.2
- ↑ SHEFFIELD, S. L. The Homology and Phylogeny of the Diploporita (Blastozoa: Echinodermata). PhD diss., University of Tennessee, 2017. [9] (najmä S. 90 a 150)
- ↑ TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. Prírodovedecká fakulta UK Bratislava. 2015
- ↑ Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2023-02-12]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
- ↑ BENTON, Michael J.; HARPER, David A. T.. Introduction to Paleobiology and the Fossil Record. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2020. 656 s. Dostupné online. ISBN 978-1-119-27285-4. S. 447 a nasl..
- ↑ Nardin, E., Lefebvre, B., Fatka, O., Nohejlová, M., Kašička, L., Šinágl, M., & Szabad, M. (2017). Evolutionary implications of a new transitional blastozoan echinoderm from the middle Cambrian of the Czech Republic. Journal of Paleontology, 91(4), 672-684. [10]
- ↑ FLORKIN, Marcel. Chemical Zoology V3 (Echinnodermata, Nematoda, And Acanthocephala). [s.l.] : Elsevier, 1969 (2012). 710 s. Dostupné online. ISBN 978-0-323-14311-0. S. 28-29.
- ↑ SAMUEL, Ondrej. Geologický slovník - zoopaleontológia. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2000. 527 s. ISBN 80-88974-24-0. S. 13-14.
- ↑ Mooi, Rich. (2001). Not all written in stone: Interdisciplinary syntheses in echinoderm paleontology. Canadian Journal of Zoology-revue Canadienne De Zoologie - CAN J ZOOL. 79. 1209-1231. 10.1139/cjz-79-7-1209. [11]
- ↑ Breimer, A., and Ubaghs, G., 1974, A critical comment on the classification of the pelmatozoan echinoderms I. and II: Koninklijke Nederlandes Akademie van Wetenschappen, Proceedings, Ser. B, v. 77, no. 5, str. 398-417. [12] [13]
- ↑ SOUZA-LIMA, W. et al. Capítulo23 Eqinodermas. In: Cavalho, Ismar de Souza. Paleontologia. 2010 [14]
- ↑ REGNÉLL, G. Non-Crinoid Pelmatozoa from the Paleozoic of Sweden. 1945 S. 14 [15]
- ↑ GEKKER, R. F., ORLOV, J. A. Osnovy paleontologii....Tom 10. Moskva: Izdateľstvo Akademii nauk SSSR. 1964. S. 23 a nasl.
- ↑ MAYR, Ernst. Principles of Systematic Zoology. [s.l.] : Scientific Publishers, 2015. 428 s. Dostupné online. ISBN 978-93-88148-59-7. S. 246.
- ↑ PASKEROVA, G. G. Echinodermata (kurz) [16] (prístup 14. 2. 2023)
- ↑ Echinoderm - Classification. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
- ↑ BLACKWELDER, R. E. Classification of the Animal kingdom. 1963 S. 60-62 [17]
- ↑ Bulletins of American Paleontology. [s.l.] : Paleontological Research Institution, 2011. 156 s. Dostupné online. ISBN 978-0-87710-493-3. S. 7, 30.
- ↑ PROTHERO, Donald R.. Bringing Fossils to Life (An Introduction to Paleobiology). [s.l.] : Columbia University Press, 2013. 672 s. Dostupné online. ISBN 978-0-231-15892-3. S. 437-438.
- ↑ LEFEBRE, B. et al. Ordovician echinoderms from the Tabas and Damghan regions, Iran: palaeobiogeographical implications. In: Bull. Soc. géol. Fr., 2005, t. 176, n o 3, pp. 231-242. S. 236
- ↑ LEHMANN, Ulrich. Paläontologisches Wörterbuch. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 278 s. ISBN 978-3-662-45606-4. S. 271.
- ↑ K.S.W Campbell; M.F. Day. Rates of Evolution. [s.l.] : Routledge, 2020 (1987). 334 s. Dostupné online. ISBN 978-1-00-005387-6. S. 75-77.
- ↑ T.W. Broadhead, J.A. Waters ( eds ) , Echinoderms , notes for a short course. University of Tenn- essee Studies in Geology 3. 1980. S. 126 [18]
- ↑ Guensburg, T., Sprinkle, J., Mooi, R., & Lefebvre, B. (2021). Evolutionary significance of the blastozoan Eumorphocystis and its pseudo-arms. Journal of Paleontology, 95(2), 327-343. doi:10.1017/jpa.2020.84
- ↑ Kammer TW, Sumrall CD, Zamora S, Ausich WI, Deline B. Oral region homologies in paleozoic crinoids and other plesiomorphic pentaradial echinoderms. PLoS One. 2013 Nov 11;8(11):e77989. doi: 10.1371/journal.pone.0077989. PMID: 24244284; PMCID: PMC3823914.
- ↑ Makhlouf, Yamouna & B., Lefebvre & Nardin, Elise & Nedjari, A. & Régnault, Serge & Ferhi, Mohamed. (2014). Stratigraphic and Palaeogeographical Distribution of the Ordovician Eocrinoid Ascocystites Barrande 1887 (Echinodermata, Blastozoa). 10.1007/978-3-319-04364-7_199.
- ↑ A.W. Hunter; J.J. Álvaro; LEFEBVRE, B.; ROY, P. Van; ZAMORA, S.. The Great Ordovician Biodiversification Event: Insights from the Tafilalt Biota, Morocco. [s.l.] : Geological Society of London, 2022. 615 s. ISBN 978-1-78620-407-3. S. 387.