Branislav Choma

literárny kritik a prekladateľ (1924 – 2007)

Branislav Choma (pseudonym: Branko Belan[1]; * 30. august 1924, Liptovský Hrádok – † 13. január 2007, Bratislava)[2] bol slovenský spisovateľ, prekladateľliterárny kritik.[2][3]

Branislav Choma
slovenský spisovateľ, prekladateľ a literárny kritik
Osobné informácie
PseudonymBranko Belan
Narodenie30. august 1924
 Liptovský Hrádok, ČSR
Úmrtie12. január 2007 (82 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťSlovensko Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave
Zamestnanieredaktor v novinách, spisovateľ, prekladateľ
Dielo
Obdobie2. polovica 20. storočia
Témychorvátska, srbská a slovinská literatúra, preklady z juhoslovanskej literatúry
Významné práceHornoliptovský panteón (1. vyd.: 1993; 2. rozšírené vyd.: 2003), Devín a slovanskí prvoučitelia (1993), Chorvátska literatúra: slovník spisovateľov (1997), Cesta na slovanský juh: Južní Slovania a Slováci (1998).

Bol čestným občanom Liptovského Hrádku.[2]

Životopis

upraviť

Narodil sa v roku 1924 v Liptovskom Hrádku.[2] V rokoch 1935 až 1943 študoval na gymnáziu v rodnom meste. Následne v rokoch 1943 až 1948 študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 sa stal pracovníkom oblastného sekretariátu KSS.[1] V rokoch 1945 až 1955 bol redaktorom oddelenia kultúry v denníku Pravda. Následne od roku 1955 do roku 1962 pôsobil ako redaktor a zástupca šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1963 až 1972 bol pracovníkom Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Vyučoval tiež na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na VŠMU. Po Pražskej jari bol podľa svedectva jeho netere čiastočne perzekvovaný a ťažko získaval nové zamestnanie.[2] V rokoch 1975 až 1979 pracoval v Slovenskom filmovom ústave, následne do roku 1985 v Univerzitnej knižnici. Od roku 1986 žil v Bratislave na dôchodku.[4] Od 50. rokov prekladal cudzojazyčnú, najmä srbskú a chorvátsku literatúru. Zomrel v roku 2007 v Bratislave. Pochovaný bol na Liptove.[2]

V počiatkoch svojej literárnej tvorby sa venoval literárnej publicistike a recenzistike. Neskôr sa začal zaoberať aj kultúrno-historickým, vlastivedným a slovakistickým výskumom. Výsledky výskumu publikoval prostredníctvom regionálneho slovníka Hornoliptovský panteón (1. vyd.: 1993; 2. rozšírené vyd.: 2003) a v knihe Devín a slovanskí prvoučitelia (1993).[1]

Zakladal a redigoval edície Umenie a život a Kritika. Bol tiež editorom viacerých estetických a literárnovedných diel.[1]

Zhruba od polovica 50. rokov 20. storočia sa zaujímal o chorvátsku a srbskú literatúru, ku ktorým napísal viacero štúdií a esejí. Výskum v oblasti juhoslovanskej literatúry vyústil do publikácií Chorvátska literatúra: slovník spisovateľov (1997) a Cesta na slovanský juh: Južní Slovania a Slováci (1998). Zo spomínaných literatúr aj prekladal a pripravil aj viacero reprezentatívnych antológií (Láska na mori, 1971; Triptych o láske, 1977; Objatie, s J. Jankovičom, 1978 a ďalšie). Niekoľko diel preložil aj zo slovinčiny.[1]

Medzi ďalšie jeho knihy patria Štúdie zo slovanského expresionizmu (2001) a Z dejín Liptovského Hrádku a okolia (2005). V roku 2010 mu posmrtne vyšla kniha Byzantská kultúrna misia.[5]

Referencie

upraviť
  1. a b c d e Branislav Choma. In: Slovenské literárne centum [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
  2. a b c d e f DVOŘÁKOVÁ, Helena. Branislav Choma by mal sto rokov. Pracoval v Pravde a kamarátil sa s Dominikom Tatarkom aj s Lacom Novomeským. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-08-30. Dostupné online [cit. 2024-10-16]. ISSN 1336-197X.
  3. Choma, Branislav. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-3-2. S. 520.
  4. Choma. In: MRLIAN, Rudolf, a kol. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zväzok 1. A – L. Bratislava : Veda, 1989. ISBN 80-224-0000-9. S. 512.
  5. CHOMA, Branislav. Byzantská kultúrna misia. Bratislava : Lufema, 2010. 118 s. ISBN 80-88676-14-2.