Bučina (vrch v Revúckej vrchovine)
Bučina[1] (857,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Kobeliarovo, približne 6 km južne od Dobšinej.[5]
| Bučina | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Kobeliarovo |
| Pohorie | Revúcka vrchovina |
| Podcelok | Dobšinské predhorie |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 857,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′37″S 20°22′47″V / 48,7603°S 20,3797°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Vlachova |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[4] Leží v Košickom kraji v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Kobeliarovo.[1] Najbližším sídlom je na južnom úpätí situované Kobeliarovo, východne sa nachádza Vlachovo a Gočovo a západne Vyšná Slaná, Brdárka a Hanková.[5]
Opis
upraviťBučina leží na severovýchodnom okraji pohoria, v hrebeni, vedúcom z Veľkého Radzima (991 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Spúšťadlo (860 m n. m.). Severne sa nachádza Vincovka (879 m n. m.), Čierna hora (1 152 m n. m.), Dobšinský kopec (974 m n. m.), Babiná (1 278 m n. m.) a Stromiš (1 192 m n. m.), východne Biela skala (897 m n. m.), Hoľa (1 268 m n. m.), Vysoký vrch (851 m n. m.), Volovec (1 213 m n. m.) a Lučice (827 m n. m.), južne Turecká (953 m n. m.), Repisko (796 m n. m.), Ždiar (790 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.) a Magura (883 m n. m.) a západne Ostrý vrch (870 m n. m.), Hriadky (756 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Kilhov (854 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.), Malý (961 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Slaná, kde voda zo severných a východných a južných svahov odteká potokom Gompeľ a zo západných Kobeliarovským potokom. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý, sčasti riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Stolické vrchy, Spišsko-gemerský kras a Volovské vrchy.[7]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z Kobeliarova a Vlachova. Severným úbočím prechádza 
žltá turistická značka z Brdárky cez sedlo Hora do Vlachova. Juhozápadným úpätím vedie cez Kobeliarovo do Brdárky 
zeleno značený Chodník Pavla Jozefa Šafárika.[5]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.