Smlz kroviskový

(Presmerované z Calamagrostis epigejos)

Smlz kroviskový[1] (lat. Calamagrostis epigejos)[2] je trváca, trávnatá bylina z rodu smlz (Calamagrostis) z čeľade lipnicovité (Poaceae). Prirodzeným areálom rozšírenia tohto druhu sú mierne oblasti Eurázie po tropické a hornaté oblasti v južnej Afrike. Nepriaznivé obdobia (zimu, sucho) prekonáva prostredníctvom zásob v podzemných zásobných orgánoch (podzemkoch).[2][3]

Smlz kroviskový

Smlz kroviskový; steblá, listy a metliny (august)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Agrostis epigejos

Arundo epigejos
Athernotus epigejos
Calamagrostis effusa

Deyeuxia epigejos
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Smlz kroviskový je trváca, trstnatá a sivozelená bylina. Podzemok má hrubý a plazivý, s dlhými tenkými výbežkami. Steblá sú tuhé a priame, vysoké 60 až 150 cm, s dvomi až štyrmi kolienkami. Pod metlinou sú veľmi drsné. Pošvy listov sú drsné a dolné sú chlpaté. Jazýček je veľký 4 až 12 mm, je končistý, neskôr strapkatý. Čepeľ je široká 4 až 10 (20) mm, plochá a na líci drsná.[4]

Metlina je priama, dlhá 15 až 30 cm a široká 3 až 6 cm. Je hustá a laločnatá. Konáriky sú tuhé, štetinato drsné a dlhé do 10 cm. Klásky sú krátko stopkaté, dlhé do 10 mm, sú klbkovito nakopené a sú striebrosivé až purpurovohnedé. Plevy sú rovnaké a dlhé 5 až 8 mm, pozvoľna šidlovito končisté. Peľnice sú žlté až pomarančovohnedé.[4] Celá metlina, najmä v čase dozrievania, je červenkastá.[5]

Rozšírenie upraviť

Prirodzeným areálom rozšírenia smlza kroviskového sú mierne oblasti Eurázie po tropické a hornaté oblasti v južnej Afrike.[2] Sekundárne je rozšírený tiež v Severnej Amerike.[6]

Ekológia upraviť

Smlz kroviskový najčastejšie obsadzuje riedke lesy, rúbaniská, polomy, ruderálne plochy a zanedbané pasienky. Vyhovujú mu pôdy vlhké aj suché, chudobné i výživné, humózne, piesočnaté i kamenisté. Nepriaznivé obdobia prekonáva prostredníctvom zásob v podzemkoch. Vyskytuje sa od nížin až po podhorský vegetačný stupeň. Kvitne v júni až auguste.[3][4][6]

Smlz kroviskový je jedným z najrozšírenejších klonálnych druhov tráv. Pri vegetatívnom rozmnožovaní vytvárajú podzemky dva typy odnoží – vnútropošvové a mimopošvové. Vývoj prvého typu vedie k rastu kompaktných trsov, zatiaľ čo v druhom prípade bočné (laterálne) podzemné odnože tvoria dlhé a voľné sa šíriace výhonky, čím sa vytvára plošná porastová forma. Vďaka tejto stratégii sa smlz radí medzi buriny s vysoko expanzívnymi vlastnosťami, čo vedie k znižovaniu diverzity existujúcich rastlinných spoločenstiev.[7]

Smlz kroviskový je napadaný viacerými druhmi parazitov. Niektoré z nich sa špecializujú práve na smlz, čo sa premietlo aj do ich druhových mien. Z parazitujúcich blanokrídlovcov je to druh Tetramesa calamagrostidis. Larvy tohto druhu žijú v malých komôrkach na steble nad druhým alebo tretím kolienkom. Napadnuté jedince sú rozpoznateľné podľa hrubej a skrátenej stonky, čo spôsobuje, že súkvetie nevystupuje nad trávový porast. Larva hibernuje v hálke a na jar sa zakuklí[8]. Z polokrídlovcov larvy a dospelé jedince druhu Balclutha calamagrostis parazitujú na jeho listoch.[9] Druh Aceria tenuis je roztoč žijúci v pozdĺžnych drážkach listov. Pri vysokých hustotách dochádza k zvinutiu a vädnutiu listov, k poruchám rastu, deformáciám a odfarbeniu súkvetí.[10]

Význam a využitie upraviť

Výskumná štúdia, vykonaná na trávnatých porastoch v juhovýchodnom Poľsku, zhodnocovala potenciál využitia biomasy smlza kroviskového ako obnoviteľného zdroja energie. Na skúmaných plochách sa z jedného hektára získalo v priemere 1,22 tony sušiny, pričom výhrevnosť 1 kg biomasy dosahovala 15,91 MJ, čo je porovnateľné s výhrevnosťou uhlia.[11] Usušené súkvetia sú dekoratívne a používajú sa aj na aranžovanie.[3]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.143-145. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. a b c Calamagrostis epigejos (L.) Roth [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b c Tibor Baranec at al.. BOTANIKA s.159. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
  4. a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1430. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  5. Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.176-177. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  6. a b Peter Mižík. CALAMAGROSTIS EPIGEJOS (L.) Roth – třtina křovištní / smlz kroviskový [online]. BOTANY.CZ, 2007-11-13, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online. (česky)
  7. Daniel Pruchniewicz, Ludwik Żołnierz. Spatial Aggregation and Biometric Variability of the Grass Calamagrostis epigejos (L.) Roth during Different Expansion Stages in Mesic Mountain Meadows [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, June 2022, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online. (anglicky)
  8. W.N. Ellis. Tetramesa calamagrostidis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-23, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online. (anglicky)
  9. W.N. Ellis. Balclutha calamagrostis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-02-24, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online. (anglicky)
  10. W.N. Ellis. Aceria tenuis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-09-25, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online. (anglicky)
  11. Edyta Sierka, Sylwia Kopczyńska. Participation of Calamagrostis epigejos (L.) Roth in plant communities of the River Bytomka valley in terms of its biomass use in the power industry [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, June 2014, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty upraviť