Celestín IV. (lat. Caelestinus Quartus), vl. menom Goffredo da Castiglione (* cca 1180,[1] Miláno – † 10. november 1241, Rím) bol taliansky duchovný a 179. rímsky pápež (v roku 1241). Do cirkevnej histórie sa zapísal ako pápež s jedným z najkratších pontifikátov; na pápežskom stolci sedel iba šestnásť dní (po Urbanovi VII. a Bonifácovi VI. bol Celestínov pontifikát tretím najkratším).

Celestín IV.
179. rímsky biskup
Celestín IV.
Erb Celestín IV.
Pontifikát
25. október 1241 – 10. november 1241
Predchodca Gregor IX. Inocent IV. Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoGoffredo da Castiglione
Narodeniecca 1180
Miláno, Rímsko-nemecká ríša
Úmrtie10. november 1241
Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Biskup
Konsekrácia?
Kardinál
Menovanie18. september 1227
Gregor IX.
Stupeňkardinál-kňaz (1227 – 1239)
kardinál-biskup (1239 – 1241)
Titulárny kostolS. Marco (1227 – 1239)
S. Sabina (1239 – 1241)
Pápež
Voľba25. október 1241
Odkazy
Celestín IV. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Celestín IV.
Kompletný zoznam pápežov

Goffredo da Castiglione pochádzal z Milána a bol šľachtického pôvodu, jeho ujcom bol pápež Urban III. Pôsobil ako kanonik katedrálnej kapituly v Miláne, od 18. júla 1223 do 31. marca 1226 bol kancelárom Milánskej arcidiecézy.[2] Počas svojej cirkevnej kariéry sa prejavil ako veľmi schopný teológ.

18. septembra 1227 ho Gregor IX. vymenoval za kardinála-kňaza s titulárnym kostolom S. Marco. V roku 1239 bol povýšený na kardinála-biskupa s titulom S. Sabina.[2][1]

25. októbra 1241 bol zvolený za pápeža a zvolil si meno Celestín IV. Vzhľadom ku krátkosti jeho pontifikátu mu nebolo dopriate vykonať žiaden oficiálny akt. Skôr totiž ako mohol podstúpiť obrad intronizácie, na následky podlomeného zdravia zomrel. História tak o ňom zaznamenala hlavne okolnosti jeho zvolenia.

Cirkev i krajina sa v prvej polovici 13. storočia zmietali vo vážnej kríze vyvolanej neustálymi spormi medzi duchovnou a svetskou mocou o posilnenie pápežskej nadvlády na úkor moci rímskeho cisára. Za Gregorovho pontifikátu konflikt vygradoval do otvoreného zápasu medzi pápežom a cisárom Fridrichom II. Tento konflikt bol dlho nerozhodný a neskončil ani Gregorovou smrťou. V takejto chaotickej situácii bolo potrebné zvoliť jeho nástupcu.

Konflikt rozdelil voličov na dva, názorovo sa rozchádzajúce tábory. Každá strana tvrdošijne obhajovala svoje postoje. Bolo teda zrejmé, že k dohode o novej hlave cirkvi tak ľahko nedôjde. Preto dal rímsky ľud voličov zavrieť do schátranej, dnes už neexistujúcej budovy známej pod názvom Septizonium, kde boli vystavení obzvlášť krutým podmienkam. Pod neustálym psychickým a fyzickým nátlakom (jeden z kardinálov dokonca zomrel) tu napokon až po vyše mesiaci zvolili (v druhom kole) Goffreda da Castiglione za nového pápeža. Bolo to určite východisko z núdze, keď bolo potrebné získať čas na novú, slobodnú voľbu.

Napokon sa ukázalo, že zvolením kardinála Castiglioneho získali omnoho menej času ako bolo potrebné. Starý muž s chatrným zdravím sa napokon nedožil ani svojho uvedenia do úradu. Dva dni po voľbe vážne ochorel a o ďalšie dva týždne zomrel. Po jeho smrti nastala devätnásťmesačná sedisvakancia.

Telesné ostatky Celestína IV. boli uložené v Bazilike svätého Petra, presná poloha jeho hrobu je však neznáma.[2]

Referencie

upraviť
  1. a b CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. [Cit. 2023-09-08]. Stránka Pope Celestine IV. (angl.)
  2. a b c MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, Consistory of September 18, 1227 (I): CASTIGLIONI, Goffredo [online]. [Cit. 2023-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Celestín IV.
  • CELESTÍN IV. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 154.
  • S. G. Lozinskij, Dějiny papežství, Horizont, Praha, 1989, ISBN 80-7012-000-2


Predchodca:
Gregor IX.
  Pápež
Celestín IV.
(zoznam)
  Nástupca:
Inocent IV.