Chabazit
Chabazit je všeobecný názov pre trigonálne zeolity všeobecného zloženia (Ca,Na,K,Mg,Sr)2[Al2Si4O12]2·12H2O.
| Chabazit | |
 | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Louis-Augustin Bosc d'Antic (1788) |
| Pôvod názvu | z starogr. chabazios – melódia |
| Klasifikácia | |
| IMA status | neprijatý |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Trigonálna sústava |
| Habitus | romboédrické kryštály {1010} s pseudokubickým habitusom |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Farba(y) | biela, ružová, žltá, oranžová, červená |
| Vryp | biely |
| Lesk | sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 4 - 5 |
| Hustota | 2,05 - 2,20 kg.dm−3 |
| Odrody a variety | |
| Chabazit-Ca Chabazit-K Chabazit-Mg Chabazit-Na Chabazit-Sr | |
| Zoznam minerálov Chabazit na mindat.org Chabazit na Commons | |
Do skupiny chabazitu patria nasledovné minerály:
- Chabazit-Ca – (Ca,K2,Na2)2[Al2Si4O12]2·12H2O
- Chabazit-K – (K2,Ca,Na2,Sr,Mg)2[Al2Si4O12]2·12H2O
- Chabazit-Mg – (Mg0,7,K0,5,Ca0,5,Na0,1)[Al3Si9O24]·10H2O
- Chabazit-Na – (Na2,K2,Ca,Sr,Mg)2[Al2Si4O12]2·12H2O
- Chabazit-Sr – Sr2[Al2Si4O12]2·12H2O
Charakteristika upraviť
Chabazit vytvára pseudokubické, romboédrické kryštály, ktoré bývajú často zdvojčatené. Môže byť biely, žltkastý, ružovkastý, červenkastý alebo bezfarebný; vryp má bezfarebný. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.[1]
Vznik upraviť
Tvorí sa v dutinách čadičových láv a v niektorých vápencoch spolu s mnohými ďalšími zeolitmi, napr. s harmotómom, phillipsitom, heulanditom a skolecitom, ale aj s kremeňom a kalcitom. Okrem toho sa vyskytuje v niektorých premenených horninách (v rulách). Tvorí sa v okolí horúcich prameňov v podobe kôr usadených z horúcich roztokov.[1]
Poznávanie upraviť
Uvoľňuje sa pri zohrievaní v uzatvorenej skúmavke vodu.[1] Typický je romboédrickými a pseudokubickými kryštálmi.[2] Od podobného kalcitu ho možno rozlíšiť podľa horšej štiepateľnosti a tým že nešumí v HCl.
V polarizačnom mikroskope má nízke interferenčné farby a nízky reliéf. Pri skrížených nikoloch má hnedasté interferenčné farby.[3]
Výskyty na Slovensku upraviť
Väčšinou v bazaltoch neogénnych vulkanitov: Fintice (pri Prešove), Kalinka (pri Vígľašskej hute, okres Zvolen), Nová Baňa (pri Žiari nad Hronom), Prenčov (pri Banskej Štiavnici), Pukanec (pri Banskej Štiavnica, okres Levice), Šiatorská Bukovinka (pri Fiľakove, okres Lučenec), Tisovec (pri Rimavskej Sobote, okres Rimavská Sobota), Maglovec (pri Prešove, okres Prešov)[1]. Známy aj v dutinách granitoidov v Tatrách.
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Minerály a horniny Slovenska - Chabazit [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. Archivované 2007-10-22 z originálu.
- ↑ Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ Dyda, M., 2009: Horninotvoré minerály pod mikroskopom. Univerzita Komenského, Bratislava, 213 s.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chabazit
Externé odkazy upraviť
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Chabazit na www.mindat.org