Chata PTTK v Doline Roztoki

Chata PTTK v Doline Roztoki (poľ. Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki) alebo Chata PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki (poľ. Schronisko PTTK im. Wincentego Pola w Dolinie Roztoki, ďalšie názvy poľ. Schronisko Roztoka, Schronisko Roztockie, Schronisko w Starej Roztoce, nem. Roztokahütte, maď. Roztoka-menedékház) je turistická chata v poľskej časti Vysokých Tatier. Napriek menu „Chata v Doline Roztoki“ stojí blízko Doliny Roztoki v Bielovodskej doline na poľane Stara Roztoka.

Chata PTTK v Doline Roztoki

Chata v Wincenta Pola
49°14′01″S 20°05′44″V / 49,233694°S 20,095639°V / 49.233694; 20.095639Súradnice: 49°14′01″S 20°05′44″V / 49,233694°S 20,095639°V / 49.233694; 20.095639
Nadmorská výška1 031 m n. m.
PohorieTatry
PolohaBielovodská dolina
Rok založenia1876
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsChata PTTK v Doline Roztoki
Webová stránkaschroniskoroztoka.com.pl

Nocľažníkom ponúka 75 postelí v dvoj až deväťposteľových izbách, je v nej bufet, jedáleň a spoločenská miestnosť. V izbách je elektrický prúd, teplá voda, k dispozícii je internet. Od júla do konca septembra sa tu konajú omše.

História

upraviť

V roku 1876 v Doline Roztoka pri ceste na Morské oko, pod vedením Wojciecha Roszka a Leopolda Świerza, postavili v poľských Tatrách druhú chatu (po starej Chate PTTK nad Morským okom). Pomenovali ju po Wincentowi Polovi, poľskom básnikovi a geografovi. V roku 1887 Walery Eljasz-Radzikowski vytýčil ku chate turistický chodník z Jaszczurówki, cez Waksmundzkú Poľanu a Mickiewiczove vodopády. Bol to prvý značkovaný chodník v poľských Tatrách.

Chata mala dve miestnosti, otvorená bola len v lete. Prvým chatárom bol goral Franciszek Dorula. Aj napriek tomu, že ju opravoval pomaly chátrala. V roku 1911 ju rozobrali a vedľa nej postavili súčasnú chatu. V 30-tych rokoch 20. storočia bola niekoľkokrát zmodernizovaná. Drevená chata dýcha atmosférou dávnych čias. V medzivojnových rokoch, keď chatu viedla rodina Grabowská, bola hlavnou základňou poľských i slovenských horolezcov.

Na začiatku druhej svetovej vojny bola opustená. Od októbra 1939 do februára 1940 sa o chatu staral horolezec Tadeusz Pawłowski, jeho manželka Janiną, sestra Adą Kopczyńską a Włodzimierz Gosławski. Stala sa útočiskom vojnových utečencov smerujúcich cez Tatry do Maďarska. Neskôr v nej, počas vojny, mala základňu nemecká pohraničná stráž. Po vojne sa vrátila k svojmu poslaniu. Do roku 1950 ju viedol Kazimierz Paszucha, potom Józef Januszkowski a Paweł Vogel. Od roku 1974 v nej hospodárila rodina Pawłowská. Od jesene 2008 je chatárkou Anna Krupová z Chochołowa.

Turistika

upraviť
  •   – zelená značka spája chatu s Mickiewiczovými vodopádmi (ku vodopádom 15. min, naspäť 10. min).

Chodník sa pripája aj na iné trasy:

  – predĺženie zelenej značky z chaty do Doliny Roztoki a ďalej do Doliny Pięciu Stawów Polskich.
  • Čas túry sponad vodopádov do Doliny Pięciu Stawów Polskich: 2:05h, ↓1:30h
  – po červenej značke z Toporowej Cyrhli cez Psiu Trawku, Rówień Waksmundzku a potom po ceste na Morské oko.
  • Čas túry z Równe Waksmundzkiej ku vodopádom: 1:15h, nazad 1:35h
  • Čas túry od vodopádov na Morské oko: 1:30h, ↓1:15h
  – cesta na parkovisko Palenica Białczańska. Čas túry od vodopádov: 40 min.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki na poľskej Wikipédii.