Chata PTTK v Doline Roztoki

Chata PTTK v Doline Roztoki (poľ. Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki) alebo Chata PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki (poľ. Schronisko PTTK im. Wincentego Pola w Dolinie Roztoki, ďalšie názvy poľ. Schronisko Roztoka, Schronisko Roztockie, Schronisko w Starej Roztoce, nem. Roztokahütte, maď. Roztoka-menedékház) je turistická chata v poľskej časti Vysokých Tatier. Napriek menu „Chata v Doline Roztoki“ stojí blízko Doliny Roztoki v Bielovodskej doline na poľane Stara Roztoka.

Chata PTTK v Doline Roztoki
Chata v Wincenta Pola
49°14′01″S 20°05′44″V
Nadmorská výška	1 031 m n. m.
Pohorie	Tatry
Poloha	Bielovodská dolina
Rok založenia	1876
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
Commons	Chata PTTK v Doline Roztoki
Webová stránka	schroniskoroztoka.com.pl

Nocľažníkom ponúka 75 postelí v dvoj až deväťposteľových izbách, je v nej bufet, jedáleň a spoločenská miestnosť. V izbách je elektrický prúd, teplá voda, k dispozícii je internet. Od júla do konca septembra sa tu konajú omše.

História

V roku 1876 v Doline Roztoka pri ceste na Morské oko, pod vedením Wojciecha Roszka a Leopolda Świerza, postavili v poľských Tatrách druhú chatu (po starej Chate PTTK nad Morským okom). Pomenovali ju po Wincentowi Polovi, poľskom básnikovi a geografovi. V roku 1887 Walery Eljasz-Radzikowski vytýčil ku chate turistický chodník z Jaszczurówki, cez Waksmundzkú Poľanu a Mickiewiczove vodopády. Bol to prvý značkovaný chodník v poľských Tatrách.

Chata mala dve miestnosti, otvorená bola len v lete. Prvým chatárom bol goral Franciszek Dorula. Aj napriek tomu, že ju opravoval pomaly chátrala. V roku 1911 ju rozobrali a vedľa nej postavili súčasnú chatu. V 30-tych rokoch 20. storočia bola niekoľkokrát zmodernizovaná. Drevená chata dýcha atmosférou dávnych čias. V medzivojnových rokoch, keď chatu viedla rodina Grabowská, bola hlavnou základňou poľských i slovenských horolezcov.

Na začiatku druhej svetovej vojny bola opustená. Od októbra 1939 do februára 1940 sa o chatu staral horolezec Tadeusz Pawłowski, jeho manželka Janiną, sestra Adą Kopczyńską a Włodzimierz Gosławski. Stala sa útočiskom vojnových utečencov smerujúcich cez Tatry do Maďarska. Neskôr v nej, počas vojny, mala základňu nemecká pohraničná stráž. Po vojne sa vrátila k svojmu poslaniu. Do roku 1950 ju viedol Kazimierz Paszucha, potom Józef Januszkowski a Paweł Vogel. Od roku 1974 v nej hospodárila rodina Pawłowská. Od jesene 2008 je chatárkou Anna Krupová z Chochołowa.

Turistika

• – zelená značka spája chatu s Mickiewiczovými vodopádmi (ku vodopádom 15. min, naspäť 10. min).

Chodník sa pripája aj na iné trasy:

– predĺženie zelenej značky z chaty do Doliny Roztoki a ďalej do Doliny Pięciu Stawów Polskich.

• Čas túry sponad vodopádov do Doliny Pięciu Stawów Polskich: 2:05h, ↓1:30h

– po červenej značke z Toporowej Cyrhli cez Psiu Trawku, Rówień Waksmundzku a potom po ceste na Morské oko.

• Čas túry z Równe Waksmundzkiej ku vodopádom: 1:15h, nazad 1:35h
• Čas túry od vodopádov na Morské oko: 1:30h, ↓1:15h

– cesta na parkovisko Palenica Białczańska. Čas túry od vodopádov: 40 min.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chata PTTK v Doline Roztoki

Externé odkazy

• Oficiálna stránka chaty
• Poloha na turistickej mape

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki na poľskej Wikipédii.