Chodenie s paničkami
Chodenie s paničkami je kalendárna zvykoslovná tradícia, ktorá sa praktizuje medzi Slovákmi v Starej Pazove, v Srbsku. Súvisí s jarným obdobím a veľkonočným cyklom a symbolizuje vyprevádzanie zimy, vítanie jari a znovuzrodenie života. Kresťanské tradície sa v nej spájajú s tradíciami z predkresťanských, pohanských čias. Táto stará obyčaj sa traduje (odovzdáva z generácie na generáciu) a tak kontinuitne pretrváva aj v 21. storočí.[1][2]
V dňoch 12. až 14. apríla 2019 sa v Starej Pazove konala medzinárodná konferencia pod názvom Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paničky na ktorej sa zrodila idea zapísať Chodenie s paničkami do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.[3][4]
Opis obyčaje upraviť
"Paničky" chodia po domoch (dnes zväčša príbuzných) na Kvetnú nedeľu. Tvorí ich skupina detí vo veku od 3 do 10 rokov, oblečených do staropazovského slovenského ľudového kroja, kde záväzne jedno dievča na hlave má partu, ako mladucha. Táto panička tancuje – točí sa do kruhu s aspoň ešte jedným dieťaťom alebo zatancujú karičku všetky deti zo skupiny. Pritom spievajú pieseň Kvetná nedeľa, ďe si kľúče podela? / Ta dala som, ta dala, svätymu Ďurovi... Jedno z detí nesie košík. Ak je v skupine chlapec, potom je to jeho úlohou. Do košíka im domáce panie dávaju čerstvé vajíčka (alebo namiesto nich peniaze), lebo si paničky, na konci svojej piesne, pýtajú vajíčka – symbol nového života a vzkriesenia.[2][5]
Pôvod, vývoj a funkcia obyčaje upraviť
Považuje sa, že sa táto obyčaj vyvinula zo staršieho zvykoslovného prejavu vynášania Kyselice čiže Moreny (symbolu zimy), ktorý sa postupne presmeroval na chodenie s paničkami. Obe obyčaje existovali v Starej Pazove určitú dobu paralelne, až po zánik staršej v 20. storočí. Najobsažnejší opis chodenia s Kyselicou – figurínou vyformovanou na dvoch paliciach spojených v podobe kríža a oblečenou do ženských šiat, medzi vojvodinskými Slovákmi pochádza z katolíckej časti Selenče. Tam dievčatá, ktoré chodili po domoch s Kyselicou, spievali pieseň v ktorej žiadali od svätého Juraja, aby odmykal polia, totiž umožnil jarné práce v poli: Kyselica veľkonočná, ďe si prebývala? / Za humenci, na kamenci, ta sem hrušky brala! / Kvetná nedeľa, ďe si kľúče podela? / Dala sem, dala svatému Ďurovi. / Svatý Ďuro stávaj, zemi odmykávaj... Okrem prvých dvoch veršov, ktoré sú v staropazovskom zvykoslovnom útvare vynechané, nasledovné tri sú takmer totožné s veršami, ktoré spievaju "paničky".[1][6]
Sám text piesne paničiek je súhrn viacerých motívov, ktorých kombináciou sa spájajú vyprevádzanie zimy a vítanie jari. Po veršoch, v ktorých oslovujú svätého Juraja, paničky ďalej pokračujú: ...Navaríme, navaríme červeného vína, / opojíme, opojíme richtárovho syna! / Ak nebude piti, budeme ho biti... Na záver si vo svojej piesni pýtajú darčeky, a najmä vajíčka: Ďiovkina krása, vlasy má do pása. / Obdarujte, obdarujte túto našu nevestičku! / Pojdeme s ňou do jarmočku, / kúpime jej šňúrôčku, / červenú, zelenú, / na tú našu Kvetnú nedeľu! / Malý háj, velký háj / a ty pani gazdinka vajko daj, / ni lem edno ale dve, / s tým ti málo odbudne.[1][6]
Obyčaj v minulosti mala magickú funkciu, v snahe zrýchliť odchod zimy, podporiť priebeh jari a zabezpečiť rozmach plodonosných a životodarných síl. Magická funkcia tohto zvykoslovneho útvaru je dnes už celkom presmerovaná na symbolickú a oslavnú, čiže nábožensko-sviatočnú (oslava Kvetnej nedele).[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.
- ↑ a b ČUKAN, Jaroslav a kolektív. Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2018. Dostupné online. ISBN 978-86-7103-511-8. Archivované 2020-02-10 z originálu.
- ↑ Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov — Paničky [online]. Nový Sad: Hlas ľudu, 14.04.2019, [cit. 2020-02-23]. Dostupné online. Archivované 2019-04-15 z originálu.
- ↑ Informačno–politický týždenník Hlas ľudu, dvojčíslo 16—17, 2019 [online]. Nový Sad: issuu.com, 08.05.2019, [cit. 2020-02-23]. Dostupné online.
- ↑ Špecifiká Starej Pazovy [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, rev. 2017-07-16, [cit. 2020-02-23]. Dostupné online. Archivované 2017-07-16 z originálu.
- ↑ a b LILGE, Karol. Stará Pazova — monografia, Nákladom a tlačou Daniela Pažického na Myjave, 1932 (reprint). Stará Pazova : Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku, 2010. Dostupné online. ISBN 978-86-88543-00-2. Archivované 2019-11-21 z originálu.