Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO2 (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.

Dacit
Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, plagioklas, augit, pyroxény
Akcesórieamfiboly, biotit
Vlastnosti
Textúraporfyrická, sklovitá
Farbašedá

Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stache[1].

Vlastnosti

upraviť

Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.

Minerálne zloženie

upraviť
 
Dacit v diagrame QAPF

Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO2 sa pohybuje od 62 do 68 %.

Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.

Výskyt

upraviť

V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.

V Severnej Amerike tvoria dacity napríklad sopku Saint Helens.

Použitie

upraviť

Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.

Referencie

upraviť
  1. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
  2. a b Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dacit

Pozri aj

upraviť