Deň Ústavy Slovenskej republiky

Deň Ústavy Slovenskej republiky je štátny sviatok Slovenskej republiky, ktorý je od roku 1994 každoročne oslavovaný 1. septembra. V tento deň sa pripomína prijatie Ústavy Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou (SNR), ku ktorému došlo 1. septembra 1992.

Historický kontextUpraviť

SNR schválila vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky na svojej 5. schôdzi 1. septembra 1992 o 22:26 SELČ, pričom rozprava sa začala ešte 31. augusta.[1] Zo 134 prítomných poslancov za návrh hlasovalo 114, 16 bolo proti a štyria sa zdržali. Z iniciatívy poslanca Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Miloša Vajdu a napriek protestu poslancov Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Gabriely RothmayerovejKresťanskodemokratického hnutia (KDH) Františka Mikloška sa presadilo aklamačné hlasovanie „a to tak, že poslanec po menovitom oslovení predsedajúcim schôdze vstane a vysloví svoje stanovisko slovami ‚hlasujem za Ústavu Slovenskej republiky‘, ‚hlasujem proti Ústave Slovenskej republiky‘ alebo ‚zdržiavam sa hlasovania‘. Predsedajúci schôdze meno hlasujúceho poslanca a jeho hlasovanie zopakuje.‘“[2]

3. septembra o 20:00 SELČ sa v Rytierskej sieni Bratislavského hradu uskutočnil slávnostný akt podpísania ústavy, ktorú signovali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Jana Stráskeho, predsedu Českej národnej rady Milana Uhdeho a ďalších hostí.[1]

Ustanovenie sviatkuUpraviť

Tento štátny sviatok bol ustanovený § 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 241/1993 Z. z.20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.[3]

Pôvodný návrh rátal so zaradením 1. septembra medzi štátne sviatky, vo vládnom návrhu zákona predloženého do pléna NR SR bol uvedený medzi pamätnými dňami, no pri rokovaní na pôde NR SR bol na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca za KDH Františka Javorského, ktorý zopakoval požiadavku poslanca za Slovenskú národnú stranu (SNS) Jozefa Prokeša, zaradený medzi štátne sviatky. S touto požiadavkou súhlasili poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, SNS, KDH, Maďarské kresťanskodemokratické hnutieSpolužitie, námietky podala Strana demokratickej ľavice (SDĽ).

Medzi pamätné dni návrh zákona zaraďuje aj výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky /17. júl/ a Deň Ústavy Slovenskej republiky ako významné udalosti v procese utvárania zvrchovaného Slovenska.
– osobitná časť dôvodovej správy k návrhu zákona[4]
[K]lub SDĽ nie je voči zámeru navrhnúť a odsúhlasiť 1. september – Deň ústavy ako štátny sviatok. Upozorňovali sme na to, že Deň ústavy v niektorých štátoch – mám na mysli konkrétne Sovietsky zväz – dopadol veľmi neslávne práve preto, že ústavy sa obyčajne, často v súvislosti s politickým vývojom a formovaním politického systému a zriadenia prerábajú. A bude sa prerábať, nepochybne, aj v tejto Národnej rade ešte počas jej volebného obdobia.

Uvádzam to preto, že vo vládnom návrhu zákona je tento deň uvedený ako pamätný deň. Došlo tu k istému posunu, ktorý napokon rešpektujeme. Ale opäť zdôvodňovať, že toto má byť hlavný štátny sviatok, pretože 1. januára sa nedajú konať, recepcie, zdá sa mi, že je argumentácia, ktorá je troška bokom.

– poslanec za SDĽ Pavol Kanis v rozprave k návrhu zákona[5]

Podľa rozhovorov na politickom grémiu mal byť 1. september „hlavným štátnym sviatkom“, počas ktorého sa mali konať slávnostné štátne akty (recepcie ap.), avšak takýto termín nebol uvedený v zákone. Zo 106 prítomných poslancov hlasovalo za pozmeňujúci návrh zaradiť deň ústavy medzi štátne sviatky 106, dvaja poslanci boli proti a 11 sa ich zdržalo.[6]

ZvyklostiUpraviť

Na Deň Ústavy sa zvykol konať Deň otvorených dverí v Národnej rade SR. Dňa sa zúčastňovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. V rokoch 2020 a 2021 bol zrušený pre pandémiu COVIDu.[7]

ReferencieUpraviť

  1. a b „Slovenská republika má Ústavu“, Kronika 20. storočia, 10, 1990 – 1995 (2., slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, 2007, str. 1388, ISBN 978-80-89144-80-8 
  2. Slovenská národná rada (2003), „Stenografická správa o 5. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 31. augusta a 1. septembra 1991“, Spoločná Česko-Slovenská digitálna parlamentná knižnica (Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky): 282-329, 2003-08-22, https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=49930&fileName=uzn_00033.pdf&ext=pdf, dost. 2021-09-01 
  3. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/241/20210101, dost. 2021-09-01 
  4. Parlamentná tlač č. 316. Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky“, Spoločná Česko-Slovenská digitálna parlamentná knižnica (Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky): 3, 1993, 2004-02-11, https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=18731&fileName=nav_0316.pdf&ext=pdf, dost. 2021-09-01 
  5. Stenografická správa o 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky“, Spoločná Česko-Slovenská digitálna parlamentná knižnica (Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky): 56-57, 1993, 2003-08-22, https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=49930&fileName=uzn_00033.pdf&ext=pdf, dost. 2021-09-01 
  6. Stenografická správa o 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky“, Spoločná Česko-Slovenská digitálna parlamentná knižnica (Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky): 80-81, 1993, 2003-08-22, https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=49930&fileName=uzn_00033.pdf&ext=pdf, dost. 2021-09-01 
  7. Deň otvorených dverí v parlamente 1. septembra. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-08-15. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1339-844X.