Dejiny prehistorickej Británie

Dejiny prehistorickej Británie zahrňuje časové obdobie zhruba od poslednej časti praveku do ovládnutia Británie Rimanmi v roku 43. Obdobie praveku je rozdelené do niekoľkých častí, aj keď časové hranice medzi nimi sú pozvoľné. Tie sa všeobecne líšia od tých, ktoré sa používajú pre kontinentálnu Európu.

Paleolit

Prvou dobou, o ktorej je známe, že v Británii žil človek, je paleolit. Toto časovo rozsiahle obdobie prinieslo niekoľkokrát zaľadnenie, čo osídlenie tejto oblasti významne ovplyvnilo. Britániu v tej dobe obývali tlupy lovcov a zberačov, ktorí cestovali po celej severnej Európe za stádami zvery alebo sa pokúšali rybárčiť.

Niektoré výskumy DNA naznačujú, že 21 % materskej línie v súčasnej Británii pochádza z obdobia pred dobou ľadovou a 51 % z neskoršieho paleolitu. Avšak niektoré štúdie Y-chromozómu ukazujú, že 50 až 100% mužskej populácie migrovalo do Anglicka v posledných asi 2 500 rokoch, väčšina zrejme v dobe invázie Anglosasov. Niektoré iné štúdie zase ukazujú na genetické spojení medzi obyvateľmi Británie a Baskami.

Starý paleolit

Z nálezov kostí a kamenných nástrojov na pobreží pri Happisburghu v Norfolku pri Pakefielde v Suffolku je zrejmé, že človek obýval Británii zhruba pred 700 000 rokmi. V tej dobe južnú a západnú Británii spájal s kontinentom široký pruh zeme, ktorý umožňoval voľný pohyb. V mieste súčasného Lamanšského prielivu tiekla široká rieka s prítokmi, z ktorých neskôr vznikli Temža a Seina. Archeologické vykopávky z Boxgrove v Sussexe ukazujú na príchod Homo heidelbergensis v období asi pred 500 000 rokmi. Títo ľudia vyrábali acheuléenske kamenné nástroje a lovili veľkú zver. Dokázali nahnať slony, nosorožce a hrochy k útesom alebo vyhĺbeným jamám, kde ich ľahšie zabili.

Následné extrémne chladné obdobie človeka z Británie vyhnalo a k ďalšiemu osídľovaniu došlo až v ďalšom období, ktoré začalo približne pred 300 000 rokmi a skončilo asi pred 200 000 rokmi. Z tej doby pochádzajú nástroje objavené pri Barnfield Pit v Kente a tiež aj pazúrikové nástroje vyrobené levalloiskou technikou zrejme ľuďmi pôvodom z Afriky. Dokonalejšie technológie výroby zbraní umožňovali efektívnejší lov, čím sa Británia stala hodnotnejším miestom pre osídľovanie až do ďalšieho chladného obdobia zhruba pred 352 000 až 130 000 rokmi.

Avšak existujú len mizivé známky osídlenia Británie v období pred 130 000 až 110 000 rokmi. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov vzniknutých v predchádzajúcom mrazivom období Britániu od kontinentu oddelila. Ďalej sa zdá, že malé známky osídlenia Británie sú spôsobené aj tým, že v tej dobe došlo k poklesu populácie aj na kontinente.

Stredný paleolit

Z obdobia pred 180 000 až 60 000 rokmi neexistujú žiadne nálezy potvrdzujúce prítomnosť človeka v Británii. V dobe pred 60 000 až 40 000 rokmi bola Británia lúčnatou krajinou, kde sa vyskytovali obrovské jelene, mamuty, nosorožce a mäsožravé šelmy. Homo neanderthalensis dorazil do Británie asi pred 40 000 rokmi.

Neskorý paleolit

Známky osídlenia neandertálcami sú v tejto dobe už riedke a okolo roku 30 000 pred n. l. sa objavujú prvé pozostatky moderného človeka – Homo sapiens. Najznámejším náleziskom z tohto obdobie je pohrebisko Červenej pani z Paviland na pobreží súčasného južného Walesu. Posledná doba ľadová pokryla Britániu ľadom pred 70 000 až 10 000 rokmi. Toto studené obdobie vytlačilo človeka z Británie zrejme do južného Francúzska. Nálezisko pri Gough Cave v Somersete datované do obdobia pred 12 000 rokmi ale ukazuje, že sa vracal a podľa vývoja teploty sa opakovane zase sťahoval na kontinent. V Británii v tej dobe prevládala tundra.

Prvou pozoruhodnou kultúrou neskorého paleolitu je creswellianská industria s listovými tvarmi používanými zrejme ako hroty šípov. V tej dobe boli vyrábané kvalitnejšie pazúrikové zbrane, ale používali sa aj kosti, parohy, škrupiny, jantár, zvieracie zuby a mamutie kly. Tie boli tvarované pre nástroje, ale aj šperky a kyjaky. Pazúrik dopravovali do miest, kde sa vyskytoval vzácne. Napríklad nástroj z jaskyne v Devone je z kameňa z miesta vzdialeného asi 160 km - zo Salisburskej nížiny. To sa vysvetľuje veľkou pohyblivosťou vtedajších obyvateľov, ktorí so sebou namiesto neopracovaného kameňa nosili polotovary pre zbrane a iné nástroje.

Vtedajší ľudia lovili prevažne divoké kone a jelene, hoci ich korisťou sa v menšej miere stávali aj ostatné zvieratá, od zajacov po mamuty. Z mála informácií v archeologických objavoch sa zdá, že pochovávanie predchádzalo sťahovanie z kože, rozdelenie mŕtvol a uložení ich kostí do jaskyne. Umelecké vyjadrenie bolo obmedzené na vyrezávanie kostí, s výnimkou maľby v jaskyniach pri Creswelli a Mendipe.

Chladnejšie a suchšie obdobie pred 12 700 až 11 500 rokmi spôsobilo úbytok lovnej zvery, aj keď sa plocha lesov zväčšovala. Výroba nástrojov sa v tejto dobe orientovala na malé nástroje, tie z kostí a parohov boli menej obvyklé. Z tej doby sa ale dochovalo mnoho nálezísk a častejší je aj výskyt stanovísk pod otvoreným nebom.

Mezolit

Na počiatku holocénu, asi pred 10 000 rokmi, skončila posledné doba ľadová. Teplota stúpala, až dosiahla približne dnešnú úroveň. V dobe pred zhruba 9 500 rokmi voda z roztápajúcich sa ľadovcov oddelila Britániu a Írsko a asi pred 6 500 rokmi došlo k poslednému oddeleniu od kontinentu. Teplejšia klíma zmenila pôvodne arktickú krajinu na les, v ktorom prevládala borovica, breza a jelša. Táto zmena prostredia znížila počty sobov a divokých koní, ktorých nahradili losy, jelene, diviaky a pratury, čo si vyžiadalo zmenu techniky lovu.

Nástroje boli doplnené o háčiky tak, aby sa zbraň v tele lovenej zveri zachytila a znížila sa tak možnosť ich úniku. V archeologických vykopávkach z tej doby sa objavujú drevené nástroje ako teslice, aj keď nástroje s pazúrikovou čepeľou sa ešte stále používali. Pre výhody pri love zveri došlo k zdomácneniu psa. Osídlenie človekom sa v tej dobe rozšírilo až na sever Škótska. Náleziská známok života v mezolite zahrňujú Mendip, Starr Carr v grófstve Yorkshire a Oronsay vo Vnútorných Hebridách. V blízkosti Howicku v Northumberlande boli objavené zbytky kruhovej stavby zrejme používané ako obydlia. Spôsob života sa zmenil na sezónne alebo aj trvalé obývanie určitého územia s omnoho kratšími presunmi, než tomu bolo v predchádzajúcom období, keď človek za stádami zveri cestoval.

Mezolit – Neolit

Nárast populácie so schopnosťou lepšie využívať prírodné zdroje viedol v období mezolitu v niektorých prípadoch k miestnemu vyčerpaniu týchto zdrojov. Pozostatky mezolitického jeleňa pri Poulton-le-Fylde v Lancashire ukazuje na to, že bol trikrát zranený, a napriek tomu vždy unikol, čo dokladá neúspech pri jeho lovu. Niekoľko neolitických pamiatok bolo objavených na miestach pôvodného mezolitického osídlenia, ale spojitý vývoj je doložený len zriedka. Poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat sa v Británii začali uplatňovať asi okolo roku 4 500 pred n. l. z dôvodu zaistenia obnoviteľných zdrojov potravy. Pôvodný štýl života zameraný na lov a zber sa postupne, vplyvom lepšieho využitia prírodných zdrojov, zmenil na stabilnejšie osídlenie daného územia jednotlivými tlupami. Od obdobia neskorého mezolitu dochádzalo k postupnému otepľovaniu.

Neolit

V neolite dochádzalo k zdokonaleniu využitia rastlín a chovu dobytka, aj keď nie je úplne zrejmé, či tento rozvoj vytvárali domáci obyvatelia, alebo ho priniesli nájazdníci z kontinentu, ktorí ich nahradili. Peľová analýza ukazuje, že lesy boli postupne vytlačované lúkami. Zimy boli asi o 3 °C chladnejšie, ale letá asi o 2,5 °C teplejšie než v súčasnosti.

Poľnohospodárstvo a usadlejší štýl života umožňuje komplexnejšie sledovanie zmien štýlu života než obdobie mezolitu. Neolitická revolúcia viedla k usadlejšiemu štýlu života a spoločnosť sa postupne diferencovala na skupiny poľnohospodárov, umelcov a vodcov. Ľudia rúbali lesy, aby získali plochu na pestovanie pšenice alebo jačmeňa, pre chov dobytku a prasiat a neskôr aj oviec a kôz. V tej dobe ľudia bežne bývali v jaskyniach.

Prvé opevnenia v Británii pochádzajú zo začiatku neolitu. Vyvinuli sa zrejme z dlhých domov, aj keď neboli objavené dediny postavené v tomto štýle, len jednotlivé domy. Narastajúca schopnosť využitia životného prostredia je zrejmá z objavu drevenej cesty pri Sweet Track z roku 3 807 pred n. l. vybudovaná cez mokrade v oblasti Somersetu. Typickými objavmi z tej doby sú šupinové hroty šípky, kruhová keramika a leštené sekery. Dokladom využitia kravského mlieka sú pozostatky obsahu v keramických nádobách pri Sweet Track. Použitie drevených nástrojov bolo v tej dobe úplne bežné. Začali sa tiež objavovať kamenné kruhy a pohrebiská jednotlivcov.

Doba bronzová

Poháriková keramika spolu s plochými sekerami a pochovávaním do zeme sa v Anglicku objavila v rokoch 2 475 až 2 315 pred n. l. V tej dobe bol vztýčený pieskovcový kruh a triliton v Stonehenge. Výroba pohárikov importovaná z kontinentu prispela k rozvoju spracovania kovov. Spočiatku bola používaná meď, ale asi od roku 2 150 pred n. l. kováči spracovávali bronz, ktorý je omnoho tvrdší než meď a vzniká zmiešaním mede s malým množstvom cínu. V nasledujúcich rokoch bronz vo výrobe nástrojov a zbraní nahradil kameň.

Británia mala veľké a ľahko dostupné zásoby cínu v oblasti Cornwallu a Devonu na juhozápade Anglicka, jeho ťažba bola v tej dobe zahájená. Okolo roku 1 600 pred n. l. nastal v tejto oblasti vzostup obchodu, pretože Briti začali cín vyvážať do celej Európy. Pozostatky prístavov z tej doby boli objavené pri Banthame v Devone a pri Mount Batten. Meď bola ťažená pri Great Orme v severnom Walese. Ľudia tej doby dokázali vytvárať aj ozdobné ornamenty zo zlata (nálezy z centra južného Anglicka).

Ľudia v ranej dobe bronzovej pochovávali svojich zomretých pod hlinené mohyly a často do hrobu poukladali poháriky. Neskôr sa začala používať kremácia a popol bol ukladaný do urien s priloženými kovovými predmetmi (napríklad dýkami). Ľudia v tej dobe vybudovali mnoho známych stavieb, ako je neskoršia fáza Stonehenge alebo Seahenge. Bývali v kruhových obydliach. Ich potrava zahrňovala dobytok, bravčové, jelene, ryby a vtáky. Vyrábali soľ a Pytheas uvádza, že Briti boli zdatní pestovatelia pšenice.

Staršia doba železná

Okolo roku 750 pred n. l. dorazila do Británie z južnej Európy technológia výroby železa, omnoho pevnejšieho a dostupnejšieho než bronz. Jeho výroba vyvolala revolúciu v mnohých aspektoch života spoločnosti, predovšetkým v poľnohospodárstve. Železné pluhy dokázali zorať pôdu omnoho rýchlejšie a do väčšej hĺbky a železné sekery umožnili rýchlejšie rúbanie lesa pre neskoršie poľnohospodárske využitie. Existovali mnohé uzavreté obývané oblasti a vlastníctvo pôdy začalo byť dôležitým znakom bohatstva.

Okolo roku 500 pred n. l. väčšiu časť Britských ostrovov osídlili keltskí Briti alebo Britonovia. Boli schopnými obchodníkmi a vyrábali splietaním zdobené zlaté šperky a bronzové a železné zbrane. Ľudia v tej dobe žili v organizovaných kmeňových skupinách na čele s náčelníkom.

Vplyvom nárastu obyvateľov dochádzalo medzi kmeňmi k vojnám, kvôli ním sa zrejme stavali pevnosti. Niektoré ale mohli byť určené pre ochranu dobytka. Okolo roku 350 pred n. l. bola väčšia časť týchto stavieb opustená, zato zbytok dostavaný a posilnený. Veľké poľnohospodárske usadlosti produkovali značné množstvo potravín a rímske pramene uvádzajú, že Británia exportovala naháňacie psy, zvieracie kožušiny a otrokov.

Mladšia doba železná

Posledné storočie pred inváziou Rimanov sa vyznačovalo prílivom utečencov z Galie, ktorí boli okolo roku 50 pred n. l. vytlačení rímskou expanziou a zamierili hlavne do okolia Winchesteru. Kmeň Parisiov, ktorý mal kultúrne styky s kontinentom, sa usadil v severovýchodnom Anglicku.

Okolo roku 175 pred n. l. došlo k vzostupu hrnčiarstva v oblasti Kentu, Hertfordshire a Essexe. Kmene na juhovýchode Anglicka boli čiastočne porímčené a vytvorili prvé väčšie sídla (oppida) dosť veľké na to, aby mohli byť nazývané mestami.

Posledné obdobie pred vpádom Rimanov prinieslo do života spoločnosti významné zmeny. Okolo roku 100 pred n. l. sa začali ako platidlo používať železné mince a obchod v rámci krajiny aj s Európou prekvital vďaka veľkému nerastnému bohatstvu Británie. Rozvíjala sa aj razba mincí založená na vzoroch z kontinentu, ale s vyrazenými obrazmi miestnych náčelníkov.

Staroveký Rím sa rozpínal a začal sa o Britániu zaujímať, pravdepodobne predovšetkým kvôli rozsiahlym zásobám nerastných surovín.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dejiny prehistorickej Británie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dějiny prehistorické Británie na českej Wikipédii.