Demková
Demková[1] je potok v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Medzilaborce na území obce Zbudská Belá. Je ľavostranným prítokom vodného toku Belianka. Nachádza sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[2][3] Má dĺžku 3,0 km.[4]
Demková | |
prameň | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Medzilaborce |
Obec | Zbudská Belá |
prameň | Zbudská Belá |
- poloha | Nad Bystrou |
- výška | 479 m |
- súradnice | 49°10′14″S 21°58′44″V / 49,1706°S 21,9788°V |
Ústie | Belianka |
- poloha | Zbudská Belá |
- výška | 274 m |
- súradnice | 49°09′24″S 21°56′31″V / 49,1566°S 21,9420°V |
Dĺžka | 3,0 km |
Rád toku | V. |
Číslo hydronyma | 4-30-03-2609 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň
upraviťPramení v nadmorskej výške 479 m n. m. v strednej časti územia obce Zbudská Belá na južnom svahu lesa a pasienka Nad Bystrou v lesnom extraviláne v okrese Medzilaborce v Prešovskom kraji.
Opis toku
upraviťOd prameňa tečie juhozápadným smerom zmiešaným lesným a poľnohospodárskym extravilánom cez územie obce Zbudská Belá cez les Maďarské, smer si zachováva až do svojho zaústenia, pravým brehom obmýva úpätie lesa Farský les. Pravým brehom obmýva úpätie vrchu Lesík s 583 m n. m., v 353 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Demková, v 338 m n. m. priberá ďalší ľavostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva úpätie lesa Štefanky. V 301 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z lesa Nad Koštiankou, ľavým brehom obmýva úpätie pasienka Dolina, v 274 m n. m. v hornej časti intravilánu obce Zbudská Belá ústi do vodného toku Belianka v povodí Laborca ako jej ľavostranný prítok.[5][6] Pramení, preteká a ústi na území obce Zbudská Belá. Nemá dôležitejšie prítoky.
Pôvod názvu
upraviťNázov vodného toku má pôvod v názve lesa Demková, územím ktorého potok preteká. Pôvodný význam názvu lesa bolo miesto v užívaní, vo vlastníctve osoby s menom Demko, prípadne ináč s tou osobou spájané. Osobné meno Demko je zdrobnenina domácej prezývky osobného mena Demian, Demän > Demo > Demko alebo Demeter > Demo > Demko. Názov lesa Demková bol bez zmeny prenesený na potok čím bolo utvorené jednočlenné hydronymum Demková ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7][8] Hydronymum Demková bolo štandardizované v roku 1990.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Demková je jedinečným názvom (december 2023).
Referencie
upraviť- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-12-12]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133-137. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 52, 60. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Demková v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-12-13].
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 87, 92, 93, 98, 100, 108. ISBN 80-85672-00-6.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Milan Majtán; Matej Považaj. Meno pre naše dieťa. 1. vyd. Bratislava : OBZOR, 1993. 116 s. S. 43.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 52, 60. ISBN 80-85164-17-5.