Diverzifikácia je štandardná metóda riadenia a limitovania investičného rizika. Rozdelením celej investície medzi väčší počet menších investícií sa zníži angažovanosť a riziko plynúce z jednej konkrétnej investície. Investície, ktoré sa skombinujú do rôznych aktív, ktoré navyše spolu minimálne korelujú, vedú k výnosom s podstatne nižšou volatilitou a celkovým nižším rizikom.

Oblasť diverzifikácie upraviť

Diverzifikácia sa vyskytuje vo všetkých ľudských činnostiach, (v poľnohospodárstve, priemysle, službách), hlavne však v ekonomike. V poľnohospodárstve ide napríklad o pestovanie niekoľkých druhov plodín. V prípade, že by jeden druh neuspel, druhý čiastočne pokryje straty, ktoré sú nižšie a vďaka zisku z druhej plodiny aj únosnejšie.

Diverzifikácia marketingu upraviť

Diverzifikácia v marketingu znamená rozširovanie podnikateľských aktivít do podobných či úplne odlišných odborov.
Príkladom prvého môže byť, keď mliekareň rozšíri výrobu o čokoládové výrobky alebo prikúpi sódovkáreň (Nestlé), alebo keď letecká továreň (SAAB) alebo zbrojovka (Zbrojovka) začne vyrábať aj automobily či automobilka (Rolls-Royce) letecké motory.
Príkladom druhého môže byť, keď elektrostrojárenská firma založí kapitálovú divíziu (GE), keď firma pre výrobu elektronických spotrebičov kúpi filmové štúdio a hudobné vydavateľstvo (Sony), alebo výrobca lietadla a zbraní založí softvérovú divíziu (Dassault).

Diverzifikácia v investičnom sektore upraviť

V investičnom sektore sa diverzifikuje podľa:

  • typu a druhu investície (ETF, podielové fondy, komodity, akcie, dlhopisy, forex, Managed Futures)
  • oblasti investície (telekomunikácie, energetika, aké meny proti ktorým)
  • miesta investície (napr. akciový trh v Číne alebo "relatívne" bezpečnejšie európske a americké trhy)
  • spôsobu investície (koľko a s kým - dôležitá je voľba obchodníka s cennými papiermi, prípadne brokera)
  • času investície (napríklad po krachu, kedy sa očakáva rast jednotlivých titulov)

Diverzifikácia portfólia upraviť

Investor musí pri investovaní akceptovať určitú úroveň rizika, pretože budúce peňažné toky jednotlivých aktív sú neisté. Je veľa zdrojov rizika, ale za základné je možné považovať:

  • Úrokové riziko: v dôsledku zmien hladiny úrokových mier sa menia výnosy aktív. Pri raste úrokových mier ceny aktív klesajú.
  • Trhové riziko: v dôsledku kolísania samotného trhu sa menia výnosy aktív. Trhovému riziku sú vystavené všetky aktíva, hoci primárne ovplyvňuje ceny akcií.
  • Inflačné riziko: ovplyvňuje reálny výnos jednotlivých aktív. Vysoká inflácia môže myť za následok záporné miery výnosu.
  • Podnikateľské riziko: je dôsledkom špecifických problémov jednotlivých odvetví alebo podnikov.
  • Finančné riziko: je spojené s využívaním cudzieho kapitálu pri financovaní podnikateľských aktivít.

Vo všeobecnosti rozlišujeme dva druhy rizika:

  1. Systematické riziko: vyplýva z celkového vývoja ekonomiky a jednotlivých makroekonomických veličín. Za jeho najdôležitejšie prvky sa považuje riziko zmeny úrokových sadzieb, trhové riziko a inflačné riziko
  2. Nesystematické riziko: Za nesystematické riziko sa považuje podnikateľské riziko alebo finančné riziko. Ide o riziko, ktoré priamo vyplýva z hospodárenia a činnosti.

Trh neodmeňuje investora za znášanie nesystematického rizika, pretože na rozdiel od systematického rizika ho možno eliminovať vhodnou alokáciou investície do portfólia aktív.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diverzifikace na českej Wikipédii.