Dlouhá hora (nem. Langeberg) je vrchol dosahujúci výšku 748 m n. m. a prírodná rezervácia ev. č.558 neďaleko obce Bílý Kostel nad Nisou v okrese Liberec. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR. Územie je súčasťou Prírodného parku Ještěd.

Dlouhá hora
Prírodná rezervácia
Dlouhá hora z Ovčej hory
Štát Česko Česko
Región Liberecký
Okres Liberec
Lokalita Bílý Kostel nad Nisou
(k. ú. Panenská Hůrka),
Chrastava
(k. ú. Andělská h.u Chrastavy)
Nadmorská výška 475 - 690 m n. m.
Súradnice 50°47′25″S 14°55′25″V / 50,79028°S 14,92361°V / 50.79028; 14.92361
Rozloha 13,451 ha
Vznik 20. marec 1973[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo kultúry ČSR
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 558
Česko: Dlouhá hora
Dlouhá hora
Poloha na mape Česka
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Dlouhá hora
hora
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres okres Liberec
Pohorie Ještědsko-kozákovský hřbet
Ještědský hřbet
Kryštofovy hřbety
Rozsošský hřbet
Dlouhohorský hřbet[2]
Nadmorská výška 748 m n. m.
Geologické zloženie fylit, kvarcit
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice 50°47′25″S 14°55′25″V / 50,790278°S 14,923611°V / 50.790278; 14.923611

Popis vrchu upraviť

Je to úzka vrcholová časť severného chrbta Kryštofových chrbtov na kambrických chlorit-sericitických fylitoch a kvarcitických fylitoch až kvarcitoch, s vyššími severovýchodnými svahmi (s objektmi bývalého vojenského opevnenia z prvej republiky), stupňovito klesajúcimi k údoliu Lužickej Nisy. Vrch je zalesnený smrečinami, komplexami bučín až sutinových lesov s javorom a brestom a s bohatým podrastom.[3]

Geomorfologické zaradenie upraviť

Vrch patrí do celku Ještědsko-kozákovský hřbet, podcelku Ještědský hřbet, okrsku Kryštofovy hřbety, podokrsku Rozsošský hřbet a časti Dlouhohorský hřbet.[2]

Ochrana upraviť

Dôvodom ochrany je zachovanie komplexu prirodzených spoločenstiev bučín s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín. Prírodná rezervácia sa nachádza na východnom svahu rovnomenného vrchu. Samotný vrchol sa na území rezervácie nenachádza.

Prístup upraviť

Autom možno najbližšie dôjsť do Panenskej Hůrky, Andělskej Hory alebo Kryštofovho Údolia. Sedlom medzi Dlohou horou a Veľkým Vápenným na západe vedú turistické značky modrá, zelená a žltá. Na Dlouhú horu vedie sieť neznačených lesných ciest.[4]

Referencie upraviť

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
  3. DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  4. Mapy.cz [online]. Seznam.cz, [cit. 2014-03-29]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dlouhá hora na českej Wikipédii.