Dohovor primátorov a starostov
Dohovor primátorov a starostov[1] je celospoločenské európske hnutie združujúce orgány miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sa dobrovoľne zaviazali zvýšiť na svojom území energetickú účinnosť a využitie obnoviteľných zdrojov energie.
Signatárske mestá sa zaväzujú prijať opatrenia na podporu cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 a prijať spoločný prístup k zmierňovaniu dopadov a adaptácii na klimatické zmeny. S cieľom premietnuť politický záväzok do praktických opatrení a projektov, signatári dohovoru sa zaväzujú predložiť do dvoch rokov od rozhodnutia miestneho zastupiteľstva Akčný plán energetického a klimatického rozvoja SECAP s kľúčovými plánovanými opatreniami.[2]
Po prijatí klimaticko-energetického balíčku Európskou úniou v roku 2008 začala Európska komisia Dohovor primátorov s cieľom oceniť a podporiť snahy orgánov miestnej samosprávy pri realizácii politiky udržateľnej energetiky. Európske inštitúcie predstavujú Dohovor primátorov a starostov ako výnimočný model viacúrovňovej správy pre jeho jedinečné vlastnosti. Je to jediné hnutie svojho druhu, ktoré mobilizuje miestnych a regionálnych aktérov smerom ku splneniu cieľov EÚ.[3]
Signatári Dohovoru primátorov a starostov upraviť
Dohovor primátorov a starostov pre klímu a energetiku je otvorený všetkým orgánom miestnej samosprávy, ktoré boli zostavené demokraticky a majú zvolených zástupcov, bez ohľadu na ich veľkosť a fázu implementácie vlastnej energetickej a klimatickej politiky. Za určitých podmienok sa môžu – ako skupina signatárov – rozhodnúť zapojiť aj susediace malé a stredne veľké orgány miestnej samosprávy.[4]
Záväzky signatárov dohovoru súvisia s rámcom EÚ v oblasti klimatickej a energetickej politiky: rámec 2020 v oblasti klímy a energetiky pre signatárov, ktorí sa zapojili v rokoch od 2008 do 2015 a rámec pre klímu a energetiku do roku 2030 a stratégia EÚ pre adaptáciu na klimatické zmeny pre signatárov pristupujúcich po roku 2015.[4]
Signatári dohovoru sa zaväzujú prijať integrovaný prístup k zmierňovaniu dopadov a adaptácii na klimatické zmeny. Sú povinní vypracovať v priebehu prvých dvoch rokov od pristúpenia, akčný plán energetického a klimatického rozvoja s cieľom znížiť emisie CO2 o najmenej 40 % do roku 2030 a zvýšiť odolnosť voči zmene klímy.[4]
Formálne záväzky upraviť
Dohovor primátorov a starostov ide ďaleko nad rámec jednoduchého vyhlásenia zámerov. Aby signatári splnili ambiciózne ciele znižovania emisií CO2, ktoré si sami stanovili, zaväzujú sa podniknúť viacero krokov a súhlasia s tým, že budú podávať priebežné správy a ich opatrenia budú monitorované. Formálne sa zaväzujú vo vopred určených lehotách splniť tieto podmienky:
- Vytvoriť vhodné administratívne štruktúry vrátane pridelenia dostatočného množstva ľudských zdrojov, aby mohli podniknúť potrebné opatrenia;
- pripraviť Východiskový inventár emisií;
- do roka po oficiálnom pristúpení k iniciatíve Dohovoru primátorov a starostov predložiť Akčný plán energetického a klimatického rozvoja a zahrnúť doň konkrétne opatrenia, ktoré povedú k minimálne 20 % zníženiu emisií CO2 do roku 2020;
- predložiť správu o realizácii aspoň každý druhý rok od predloženia Akčného plánu energetického a klimatického rozvoja s cieľom vyhodnotiť, monitorovať a overiť.
Aby signatári splnili kľúčovú povinnosť mobilizovať miestne zainteresované strany do vypracovania akčného plánu udržateľného energetického rozvoja, zaväzujú sa taktiež:
- Vymieňať si skúsenosti a know-how s inými orgánmi miestnej samosprávy;
- Organizovať Miestne dni energie s cieľom zvýšiť povedomie občanov o udržateľnom rozvoji a energetickej účinnosti
- Zúčastniť sa každoročnej slávnosti Dohovoru primátorov a starostov, tematických workshopov a stretnutí diskusných skupín či k nim i nejakou formou prispieť;
- Šíriť posolstvo Dohovoru na vhodných fórach a najmä podnecovať iných primátorov a starostov k tomu, aby sa pripojili k Dohovoru.
Akčný plán energetického a klimatického rozvoja upraviť
Akčný plán energetického a klimatického rozvoja (SECAP) v minulosti aj Akčný plán udržateľného energetického rozvoja (SEAP) je súbor praktických opatrení a projektov, ktorých cieľom je urýchliť elimináciu emisií CO2 na území samospráv, posilniť vlastnú kapacitu na adaptáciu sa na nevyhnutné dopady klimatickej zmeny, a umožniť svojim občanom prístup k bezpečnej, udržateľnej a cenovo prístupnej energii nadväzujúc na Dohovor primátorov a starostov. S cieľom premietnuť politický záväzok do praktických opatrení a projektov, signatári dohovoru sa zaväzujú predložiť do dvoch rokov od rozhodnutia miestneho zastupiteľstva Akčný plán energetického a klimatického rozvoja s kľúčovými plánovanými opatreniami. Tento Akčný plán schválený miestnym zastupiteľstvom popisuje aktivity a opatrenia, ktoré signatári naplánovali s cieľom splniť svoje záväzky s príslušnými časovými rámcami a pridelenými zodpovednosťami. [2]
Plán zahŕňa východiskový stav emisií, aby bolo možné sledovať zmierňujúce opatrenia a posúdiť klimatické riziká a zraniteľnosť. Adaptačná stratégia môže byť buď súčasťou plánu SECAP alebo vytvorená a rozšírená v samostatnom plánovacom dokumente. Tento politický záväzok znamená začiatok dlhodobého procesu s mestami, ktoré sa zaviazali každé dva roky podávať správy o pokroku pri realizácii plánu. [2]
Viaceré technické a metodické podporné materiály vrátane Príručky SECAP[5] ponúkajú praktické návody a jasné odporúčania na celý proces prípravy Akčného plánu. Tento podporný balíček čerpajúci z praktických skúseností orgánov miestnej samosprávy a vypracovaný v úzkej spolupráci so Spoločným výskumným centrom Európskej komisie poskytuje signatárom Dohovoru kľúčové zásady a jasný postup krok za krokom. Základné dokumenty Dohovoru, technické materiály, tematické letáky, správy z podujatí, sa dajú stiahnuť v Knižnici na internetovej stránke Dohovoru primátorov a starostov.[6]
Pre prípravu SECAP a monitorovacích správ bola vytvorená jednotná medzinárodná metodika. Uhlíkové emisie sa počítajú z údajov o spotrebe energie a palív na vykurovanie a prevádzku budov, v energetickom priemysle a v doprave (povinne), a dobrovoľne aj v ďalších sektoroch (odpadové hospodárstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, prevádzka sanitačnej infraštruktúry a podobne). [7]
Zo Slovenska sa do dohovoru zapojilo viac ako 20 samospráv, s tým, že SECAP zatiaľ predložili len 4 z nich, a to Nitra, Moldava nad Bodvou, Turčianske Teplice a Bratislava. Monitorovaciu správu o jeho plnení podali len Nitra a Bratislava. Priekopníkmi tohto dohovoru na Slovensku boli mestá, ktorých zástupcovia pôsobili v európskom Výbore regiónov. Získali finančnú podporu na vypracovanie SECAP z európskeho programu ELENA, ale na samotné opatrenia už finančné prostriedky EÚ neposkytuje a spolieha sa na štrukturálne fondy a národné zdroje. [7]
Koordinácia a podpora upraviť
Koordinátori Dohovoru a podporné štruktúry upraviť
Signatári Dohovoru nedisponujú vždy adekvátnymi nástrojmi a zdrojmi potrebnými na vypracovanie východiskového inventára emisií, s ním súvisiaceho akčného plánu udržateľného energetického rozvoja a na financovanie opatrení v ňom obsiahnutých. Provincie, kraje, siete a zoskupenia samospráv preto zohrávajú kľúčovú rolu v poskytovaní pomoci signatárom pri plnení ich záväzkov.
Koordinátori dohovoru sú verejné orgány, ktoré dokážu poskytovať strategické poradenstvo, technickú a finančnú podporu signatárom Dohovoru primátorov a starostov a obciam, ktoré sa k nemu prihlásili. Popri finančnej pomoci, koordinátori dohovoru zvyčajne podporujú signatárov pri vykonávaní inventarizácie emisií CO2 alebo hodnotení klimatických rizík, ako aj pri príprave a implementácii ich akčných plánov energetického a klimatického rozvoja.
- Územní koordinátori dohovoru sú decentralizované orgány, ako napríklad regióny, provincie či združenia orgánov miestnej samosprávy.
- Národní koordinátori dohovoru sú národné orgány verejnej správy ako napríklad ministerstvá alebo národné agentúry pre energetiku.
Európska komisia ich uznáva za dôležitých spojencov v podporovaní signatárov Dohovoru primátorov a starostov, aby plnili svoje záväzky a zvyšovali dopad dohovoru. [8]
Podporné štruktúry dohovoru sú neziskové organizácie (združenia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy, siete, miestne a regionálne agentúry pre energetiku...) s možnosťou propagovať Dohovor primátorov a starostov a mobilizovať a podporovať svojich členov alebo orgány miestnej samosprávy k dosahovaniu cieľov Dohovoru primátorov a starostov.
Prijímajú opatrenia v rámci svojho územia a oblasti odbornosti (napr. energetika, životné prostredie, voda, vzduch...), a na rôznych úrovniach riadenia (napr. európska, národná, a regionálna/miestna) na propagáciu iniciatívy Dohovoru primátorov a starostov a podporu jeho signatárov. S odbornými znalosťami regulačného, legislatívneho a finančného rámca, v rámci ktorého pôsobia – či už na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni – majú podporné štruktúry dohovoru ideálnu možnosť poskytovať na mieru šité poradenstvo signatárom dohovoru a identifikovať synergie s existujúcimi iniciatívami. [8]
Kancelária Dohovoru primátorov a starostov upraviť
Signatárom Dohovoru a podporným štruktúram poskytuje každodenne pomoc propagačného, technického a administratívneho charakteru kancelária Dohovoru primátorov a starostov (CoMO), ktorú riadi konzorcium sietí zastupujúcich miestne a krajské orgány samosprávy vedené Energy Cities a tvorené CEMR, Climate Alliance, Eurocities a Fedarene. CoMO financovaná Európskou komisiou je zodpovedná za celkovú koordináciu iniciatívy.
Inštitúcie Európskej únie upraviť
Na podporu vypracúvania a realizácie akčných plánov udržateľného energetického rozvoja jednotlivých signatárov prispela Európska komisia vytvorením finančných nástrojov konkrétne zameraných na signatárov Dohovoru primátorov a starostov vrátane Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA) zriadeného v spolupráci s Európskou investičnou bankou pre veľké projekty a ELENA-KfW zriadeného v rámci partnerstva s nemeckou skupinou KfW, ktorý ponúka dodatočný prístup k podpore udržateľných investícií malých a stredne veľkých samospráv.
Popri podpore Európskej komisie sa Dohovor teší plnej inštitucionálnej podpore vrátane podpory od Výboru regiónov, ktorý podporuje iniciatívu od jej počiatku, podpory Európskeho parlamentu, na pôde ktorého sa konali prvé dve slávnostné podpisovania Dohovoru, a podpory Európskej investičnej banky, ktorá orgánom miestnej samosprávy pomáha realizovať ich investičné možnosti.
Spoločné výskumné centrum upraviť
Spoločné výskumné centrum Európskej komisie je zodpovedné za poskytovanie technickej a vedeckej podpory iniciatíve. Úzko spolupracuje s kanceláriou Dohovoru primátorov a starostov s cieľom poskytnúť jasné technické pokyny a šablóny signatárom, aby im tak napomohlo splniť ich záväzky plynúce z účasti na Dohovore primátorov a starostov a aby monitorovalo realizáciu plánov a výsledky.
Referencie upraviť
- ↑ http://www.eumayors.eu/IMG/pdf/covenantofmayors_text_sk.pdf
- ↑ a b c Cieľ a rozsah pôsobnosti Dohovoru [online]. [Cit. 2020-08-02]. Dostupné online. Archivované 2020-09-29 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-08-22]. Dostupné online. Archivované 2017-08-25 z originálu.
- ↑ a b c Signatári dohovoru [online]. [Cit. 2020-08-02]. Dostupné online. Archivované 2020-09-30 z originálu.
- ↑ Guidebook 'How to develop a Sustainable Energy and Climate Action Plan (SECAP)'
- ↑ Dohovor primátorov a starostov [online]. [Cit. 2020-08-05]. Dostupné online. Archivované 2020-09-29 z originálu.
- ↑ a b ZAMKOVSKÝ, Juraj; FTÁČNIK, Milan. Zelená lokálna energia - Cesta pre slovensko [online]. Friedrich Ebert Foundation, November 2019, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online. Archivované 2020-07-01 z originálu.
- ↑ a b Spoločenstvo Dohovoru primátorov a starostov [online]. dohovorprimatorovastarostov.eu, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online. Archivované 2020-09-30 z originálu.