Dom umenia (Košice)

budova synagógy v Košiciach

Dom umenia je budova bývalej neologickej synagógy, ktorá sa nachádza v Košiciach, mestskej časti Staré Mesto na Moyzesovej ulici. Budova slúži ako sídlo Štátnej filharmónie Košice.[3]

Dom umenia
Bužňa
bývalá neologická synagóga, sídlo Štátnej filharmónie Košice
Pohľad na synagógu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Historický región Abov
Náboženstvo judaizmus, neológia
 - Židovská náboženská
obec pôvodná
Židovská náboženská obec Košice
Adresa Moyzesova 66
 - súradnice 48°43′01″S 21°15′15″V / 48,717075°S 21,254263°V / 48.717075; 21.254263
Výška 37 m
Ďalšie údaje  
 - počet kupol 1
 - počet poschodí 4
Kapacita 700  osôb
Architekt Ľudovít Kozma
Štýly moderná architektúra, s prvkami historizmu
Výstavba 1926 – 1927
 - rekonštrukcia 1953, 1998 a 2018
Dátum  
 - date 3 1955
Správa Štátna filharmónia Košice
Vlastník Košice
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov SYNAGÓGA
ÚZPF[2]
 - číslo 1181/1
 - dátum zápisu 16. 10. 1963
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Map
Interaktívna mapa synagógy
Wikimedia Commons: State Philharmonic Košice
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

História

upraviť

V roku 1925 vyhral Ľudovít Kozma z Budapešti medzinárodný konkurz na výstavbu neologickej synagógy v Košiciach. Od roku 1867 sa už jedna synagóga neďaleko tohto miesta nachádzala, no táto mala byť omnoho väčšia. Mala kapacitu 1100 ľudí, pričom 600 sedaniel bolo určených pre mužov a 500 pre ženy.[4][5][6][7][8]

Pôvodná budova synagógy bola koncentrovaná centrála s výraznou kupolou ukončenou cibuľovitou lucernou na vrchole. Interiér modlitebne bol založený na kruhovom pôdoryse a obsahoval impozantné prevýšenie. Hlavný vstup do synagógy zvýrazňoval dominatný štvorstĺpový portikus. V päťdesiatych rokoch, keď bola budova prestavaná, nahradili portikus ťažkopádnou hmotou vstupného vestibulu.[9]

Dnešný Dom umenia má elipsovitá kupolu, ktorá na dlhšej osi meria 24 metrov a na kratšej 21 metrov. Výška budovy je 37 metrov. Stavbu realizovali bratia Bárkányovci a dokončenú stavbu odovzdali v roku 1927. Slávnostné vysvätenie synagógy v tom istom roku vykonali traja rabíni za účasti zástupcov židovských obcí a značnej časti košickej verejnosti. V 50. rokoch 20. storočia prešla synagóga do vlastníctva miestneho národného výboru. Začiatkom 60. rokov bola synagóga na ľavo od Domu zbúraná. V roku 1962 dostal Dom novú prístavbu v podobe foyera s tanečným parketom, sálou, šatňami a salónikmi. Vchod do budovy bol posunutý k Moyzesovej ulici. Nad vchodové dvere bol umiestnený nápis Dom umenia a zároveň aj podobyzne 3 múz. Od roku 1968 v budove sídli Štátna filharmónia Košice. Po vzniku samospráv v roku 1991 prešla budova do vlastníctva Mesta Košice. Dom umenia sa stal centrom kultúry, ktorým je do dnes. V sále za jej existenciu skúšal ja Luciano Pavarotti a Jordi Savall. A v roku 2013, keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, tu vystúpil aj Tokijský metropolitný symfonický orchester.[4][5][6][7][8] Budova prešla výraznými rekonštrukciami v roku 1998 a 2018.[10]

Spor o vlastníctvo

upraviť

Košická Židovská náboženská obec sa s mestom Košice o vlastníctve Domu umenia súdi od roku 1995. V roku 2014 odštartovalo občianske združenie B'nai B'rith Concordia online petíciu porozumenia (memorandum). Cieľom petície je získať podporu na navrátenie neologickej synagógy židovskej komunite. Mestskí poslanci po dvojhodinovej búrlivej diskusii odročili rokovanie o návrhu Memoranda o porozumení a spolupráci medzi mestom a košickou Židovskou náboženskou obcou. Komunita o synagógu prišla v roku 1955, núteným predajom štátu za 900 tisíc korún. V roku 2021 budova stále patrí mestu.[8][11][12][13]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2024-05-20]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2024-05-20]. Dostupné online.
  3. ZAVACKÝ, Lukáš. Sú dominantou i pýchou: 5 budov, bez ktorých by Košice neboli Košicami, FOTO [online]. Košice: kosice.dnes24.sk, 2016-05-16, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  4. a b KOLCUN, Milan. Dom umenia – neologická synagóga [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online. Archivované 2017-12-23 z originálu.
  5. a b KOŠICE:DNES. Židovské Košice Dom umenia (II. Časť) [online]. Košice: kosicednes.sk, 2015-02-27, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  6. a b TelKE. Dominanty Košíc – Dom umenia [online]. Košice: telke.sk, 2020-05-30, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  7. a b FIALOVÁ, Iveta. U. S. Steel Košice - Kto by nepoznal Dom umenia? Teraz máte šancu oživiť jeho krásu [online]. Košice: usske.sk, 2013-04-08, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  8. a b c MACKO, Boris. Židovská obec chce späť košický Dom umenia. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-06-03. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1336-197X.
  9. Register modernej architektúry SAV. Neologická synagóga neskôr Dom umenia [online]. Košice: register-architektury.sk, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  10. Rádio Košice. V Dome umenia sa realizuje rozsiahla rekonštrukcia [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2018-10-16, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  11. TA3. Spor o Dom umenia je posledná veľká hrozba pre Košice, myslí si primátor. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2014-05-23. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. Archivované 2014-06-01 z originálu.
  12. TASR. V Košiciach štartuje petícia za urovnanie sporu o Dom umenia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-05-23. Dostupné online [cit. 2021-03-13].
  13. JESENSKÝ, Mikuláš. Košickí poslanci opäť nevyriešili spor o Dom umenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-16. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1335-4418.

Literatúra

upraviť
  • NAMÉNYI, Ernö. Templom és iskola. 5. vyd. Budapešť : [s.n.], 1929. (po maďarsky)
  • BIERBAUER, Virgil. A kassai templom. Kozma Lajos müve. [s.l.] : Tér és Forma, 1929. S. 10. (po maďarsky)
  • KOZMA, Lajos. Az építészeti kritikáról. [s.l.] : Tér és Forma, 1929. S. 456 – 457. (po maďarsky)
  • HÁY, Gyula. Kozma Lajos, ahogy ma látjuk. [s.l.] : Tér és Forma, 1929. S. 279 – 288. (po maďarsky)
  • BÉKE, László; VARGA, Zsuzsa. Kozma Lajos. Budapešť : Akademiai Kiadó, 1968. S. 38 a 17. (po maďarsky)
  • ŠLACHTA, Štefan. Moderne Architektur in der Slovakei. 20-er und 30-er Jahre. (Katalóg výstavy.). Bratislava : SAS, 1991. (po nemecky)
  • DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 512 tu s. 78, 345.
  • BORSKÝ, Maroš. Synagogue Architecture in Slovakia. Bratislava : Jewish Heritage Foundation – Menorah, 2007. S. 150. (po anglicky)

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť