Otvoriť hlavné menu

Erich Priebke (* 29. júl 1913, Hennigsdorf, Nemecké cisárstvo - † 11. október 2013, Rím, Taliansko)[1] bol nemecký nacistický dôstojník SS, príslušník polície Sipo, vojnový zločinec. Za svoju vinu pri usmrtení viac ako troch stoviek civilistov v marci 1944 bol až v roku 1998 odsúdený na doživotie. Zo zdravotných dôvodov si však mohol trest odpykávať v domácom väzení v Ríme. Dolapenie tohto bývalého veliteľa nacistických oddielov SS trvalo takmer 50 rokov - po vojne sa mu totiž podarilo zmiznúť v Argentíne, kde sa neskôr stal hotelierom.[2]

Erich Priebke
Erich Priebke
Narodenie29. júl 1913
Hennigsdorf, Nemecké cisárstvo
Úmrtie11. október 2013 (100 rokov)
Rím, Taliansko
Zamestnaniedôstojník SS

Dňa 29. júla 2013 oslávil 100. narodeniny. Pred jeho domom v ten deň demonštrovali desiatky demonštrantov, ktorým vadilo jednak to, že sa za svoje činy nikdy verejne neospravedlnil, jednak miernosť jeho väzenia - po Ríme sa totiž mohol pohybovať úplne voľne; pri nákupoch, prechádzkach či v reštauráciách bol iba sprevádzaný ochrankou.

Masaker v Ardeatinských jaskyniachUpraviť

Išlo o jedného z hlavných aktérov brutálneho masakru civilistov v Ardeatinských jaskyniach pri Ríme 24. marca 1944. Nacisti, medzi nimi tiež Karl Hass, tu v reakcii na partizánsky útok proti jednotke SS zavraždili 335 civilných rukojemníkov, z toho 75 Židov. Pri útoku totiž zahynulo 33 nemeckých vojakov a podplukovník SS Herbert Kappler rozhodol, že za každého mŕtveho Nemca zomrie desať Talianov. On sám priznal, že onoho osudného dňa dvoch mužov zastrelil a potom v zozname "odškrtával" ďalších Talianov. Pri procese sa však cítil nevinný a obhajoval sa tým, že len plnil svoje povinnosti.

Ardeatinské jaskyne boli pre Židov strašné, pre mňa to však bola maličkosť, ktorá sa stratila vo všetkom ďalšom - bombardovaní, Drážďanoch, Hirošime, mojich mŕtvych, prehranej vojne. Bol som vojak a nikdy som si nemyslel, že to bol zločin.
– Erich Priebke pred súdom.[2]

Filmové spracovanieUpraviť

O masakre v Ardeatinských jaskyniach vznikli dva filmy:

  • Masaker v Ríme, 1973
  • Šarlatový a čierny, 1983

Život v ArgentíneUpraviť

Po vojne sa mu podarilo utiecť z britského zajateckého tábora a s pomocou rakúskeho biskupa Aloisa Hudala sa dostal do Argentíny. Taliani po ňom začali pátrať od roku 1946. V roku 1948 sa konal prvý proces s vinníkmi masakru, Priebke bol súdený v neprítomnosti. Asi od roku 1949 žil v argentínskom horskom stredisku Bariloche, stal sa úspešným hotelierom. Pôsobil tiež ako riaditeľ tunajšej nemeckej školy a prezident Nemecko-argentínskej kultúrne asociácie.[2]

Kľúčom k jeho dolapeniu sa stala kniha francúzskeho spisovateľa argentínskeho pôvodu Estebana Bucha Maliar z argentínskeho Švajčiarska z roku 1991. O tri roky neskôr k nemu doviedla reportéra americkej televízie ABC Sama Donaldson. V rozhovore s ním priznal účasť na masakre s tým, že len počúval rozkazy. Následne bol zatknutý a koncom roka 1995 vydaný k súdu do Talianska.[2]

Prvý súdny proces začal v máji 1996. V ňom bol síce uznaný vinným, ale kvôli tridsaťročnej premlčacej lehote oslobodený. Verdikt súdu vzbudil obrovskú vlnu rozhorčenia. V júli 1997 bol odsúdený na 15 rokov väzenia, nasledujúceho roka ho odvolací súd poslal na doživotie. Vo februári 1999 získal povolenie odpykať si zo zdravotných dôvodov trest v domácom väzení.[2]

Karl Hass, ktorý sa vedľa neho na masakri u Ríma tiež podieľal, mal v jeho procese pôvodne vystupovať ako svedok. V jeho priebehu bol však sám obvinený a rovnako ako on odsúdený na doživotie.

ReferencieUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erich Priebke na českej Wikipédii.