Ernst Kaltenbrunner
Ernst Kaltenbrunner (* 4. október 1903 Ried im Innkreis, Rakúsko-Uhorsko – † 16. október 1946 Norimberg, Nemecko) bol prominentný nacista, člen SS v hodnosti Obergruppenführer a policajný generál, odsúdený na Norimberskom procese na trest smrti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Spolu s Hitlerom, Himmlerom, Heydrichom a ďalšími mal rozhodujúci podiel na vyvražďovaní židovského obyvateľstva, Slovanov a iných národností a rás v koncentračných táboroch a na okupovaných územiach.
| Ernst Kaltenbrunner | |
| nacistický politik, veliteľ RSHA, jeden z organizátorov holokaustu | |
 | |
| Narodenie | 4. október 1903 Ried im Innkreis, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. október 1946 (43 rokov) Norimberg, Nemecko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Ernst Kaltenbrunner |
Životopis
upraviťNarodil sa v mestečku Ried im Innkreis v Rakúsku. Bol synom právnika, študoval na štátnom reálnom gymnáziu v Linzi a neskôr právo na univerzite v Grazi, kde v roku 1926 získal diplom. Po skončení školy pracoval ako právnik v Linzi a Salzburgu. Bol vysoký okolo 201 cm. Výrazné jazvy na tvári mal pravdepodobne zo študentských rokov, keď sa zúčastňoval súbojov, iná verzia hovorí o následkoch dopravnej nehody, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu.
V roku 1929 sa stal Rechtsberater (právny poradca) NSDAP. 18. októbra 1930 vstúpil do nacistickej strany (legitimácia č. 300 179).[1] V roku 1931 bol Bezirksredner (okresný hovorca) za nacistickú stranu v Hornom Rakúsku. Do SS vstúpil 31. augusta 1931. Číslo jeho SS legitimácie bolo 13 039. V roku 1932 začal pracovať v advokátskej praxi svojho otca v roku 1933 sa stal vedúcim Národno-socialistickej právnickej ligy v Linzi.
V roku 1932 sa stal členom Nacionálne socialistickej strany a člen rakúskych oddielov SS. V roku 1934 sa dostal do väzenia za aktívnu účasť na sprisahaní proti Dollfußovej vláde a v roku 1935 mu ako jednému z vedúcich činiteľov rakúskej SS odobrali právo vykonávať právnickú prax. 13. marca 1938 bol na Hitlerov osobný pokyn vymenovaný za štátneho tajomníka pre otázky bezpečnosti Seyss-Inquartovej nacionálno socialistickej vlády v Rakúsku. V praxi to znamenalo, že sa stal šéfom jednotiek SS v Rakúsku.
V júni 1940 bol Kaltenbrunner vymenovaný za šéfa viedenskej polície. Tento dodatočný post zastával 1 rok. V júli 1940 bol poverený ako SS-Untersturmführer do zálohy Waffen-SS. Popri svojich mnohých úradných povinnostiach Kaltenbrunner tiež vytvoril rozsiahlu spravodajskú sieť po celom Rakúsku, ktorá sa presunula na juhovýchod, čo ho nakoniec priviedlo do pozornosti Himmlera.
Od januára 1943 do konca vojny bol na Himmlerov podnet náčelníkom Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti Reichssicherheitshauptamt (RSHA). Bolo mu priamo podriadené gestapo, bezpečnostná služba Sicherheitsdienst (SD), kriminálna polícia (Kriminalpolizei) a zahraničná spravodajská služba. Hitler ho do tejto funkcie menoval osobne po tom, čo v Protektoráte Čechy a Morava spáchali československí výsadkári Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš atentát na jeho predchodcu v tejto funkcii a zároveň zastupujúceho ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu – Reinharda Heydricha. Táto funkcia zároveň znamenala, že Ernst Kaltenbrunner sa stal zástupcom Heinricha Himmlera.
Voľba Kaltenbrunnera bola prekvapením, lebo na funkciu náčelníka RSHA ašpirovali aj ďalší vysokí nacistickí pohlavári ako šéf gestapa Heinrich Müller alebo dokonca šéf zahraničnej rozviedky SD Walter Schellenberg.[2] Ďalším potenciálnym kandidátom na šéfa RSHA bol Wilhelm Stuckart. Kaltenbrunner bol s najväčšou pravdepodobnosťou vybraný, pretože bol považovaný za porovnateľne schopného a očakávalo sa, že bude v Himmlerových rukách poddajnejší.
Ako mnohí nacisti, aj Kaltenbrunner bol oddaný antisemita. Podľa bývalého SS-Sturmbannführera Hansa Georga Mayera bol Kaltenbrunner prítomný na stretnutí Hitlera, Goebbelsa, Himmlera a Heydricha v decembri 1940, kde bolo rozhodnuté splynovať všetkých Židov neschopných ťažkej fyzickej práce.[3] Pod Kaltenbrunnerovým velením genocída Židov nabrala tempo, pretože „proces vyhladzovania mal byť urýchlený a koncentrácia Židov v samotnej Ríši a okupovaných krajinách mala byť čo najskôr zlikvidovaná.“[4] Kaltenbrunner zostal neustále informovaný o stave činnosti koncentračných táborov, dostával pravidelné správy vo svojej kancelárii v RSHA.
V roku 1945 bol zajatý americkými jednotkami v Alpách a v Norimbergu postavený pred medzinárodný súd pre vojnových zločincov. Dňa 1. októbra 1946 bol odsúdený na trest smrti obesením. Rozsudok bol vykonaný 16. októbra 1946 o druhej hodine po polnoci.
Referencie
upraviť- ↑ MILLER, Michael D.; SCHULZ, Andreas. Leaders of the SS & German Police. [s.l.] : R. James Bender Pub., 2006. ISBN 978-1-932970-25-8.
- ↑ READ, Anthony. Devils Disciples (Hitlers Inner Circle). [s.l.] : WW Norton, 2005. 1008 s. ISBN 978-0-393-32697-0.
- ↑ CESARANI, David. The Final Solution (Origins and Implementation). [s.l.] : Routledge, 1996. 318 s. ISBN 978-0-415-15232-7.
- ↑ YAHIL, Leni. The Holocaust (The Fate of European Jewry, 1932-1945). [s.l.] : Oxford University Press, 1990. 808 s. ISBN 978-0-19-504522-2.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernst Kaltenbrunner
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernst Kaltenbrunner na anglickej Wikipédii.