Túlavce
Túlavce[1] (iné názvy: plazivky[2], blúdivce[3], plávajúce mnohoštetinavce[4]; lat. Errantia) je rad mnohoštetinavcov.
| Túlavce | |
 Eunereis longissima | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Errantia | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zástupcovia radu majú homonómnu segmentáciu, na každom somite (okrem hlavy a pygidia) je 1 pár primárne dvojvetvových parapódií so štetinami a žiabrovými príveskami. Sú to dravce, majú vyliačiteľný hltan a často chitinózne čeľuste. Zmysly sú dobre vyvinuté – niektoré majú aj komorové oči (Nereis, Alciopa). Rozmnožujú sa často epitókiou a majú veľkú regeneračnú schopnosť – napr. druh Ctenodrilus monostylos sa dokáže zregenerovať z jediného somitu.
Patria sem iba morské, nanajvýš brakické druhy. Niektoré žijú pelagicky, napr. polopriehľadná Alciopa cantrainii s komorovými očami, sfarbenými do červena. Niektoré druhy sú bentické, ale ich epitókne časti plávajú pri hladine, kde kopulujú. Do tejto skupiny patrí známy palolo zelený (Eunice viridis). Tento druh oddeľuje epitókne časti hromadne na jeseň pri splne Mesiaca, domorodci ich lovia a konzumujú. V Stredozemnom mori žije príbuzný červenkastý druh Eunice torquata. Pomerne veľká nereidka dravá (Nereis pelagica) je napriek svojmu vedeckému názvu skôr bentickým druhom. Výlučne benticky žije napr. afrodita štetinatá (Aphrodite aculeata) z pobrežia Európy, ktorá pripomína zavalitú húsenicu.
Zdroje upraviť
- ↑ mnohoštetinavce in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 103, str. 3270
- ↑ Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015 [1]
- ↑ mnohoštetinovce. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 309
- ↑ PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.