Falc (hrad)

Falc[1][2] (lat. palatium, nem. pfalz, angl. palas imperial, franc. palais impérial, špa. palacie imperial, tal. residenza imperiale) je typ opevneného sídla alebo paláca, ktorý slúžil ako dočasné mocenské a správne sídlo franských a rímskonemeckých panovníkov v ranom stredoveku, hlavne v období karolínskej a otonskej renesancie. Nachádzali sa na rôznych miestach Franskej a Nemeckej ríše. Falc tvorila ucelený komplex svetských a hospodárskych budov a plnila funkciu neskoršieho hradu alebo paláca. Jej správou bol zvyčajne poverený falcgróf, keďže panovník nemal stále sídlo a so svojím dvorom cestoval po krajine.[3][4][5]

Rekonštrukcia cisárskej falce v Aachene vybudovanej počas vlády Karola I. Veľkého okolo roku 800

EtymológiaUpraviť

Termín falc označuje palác alebo sídlo cisára, kráľa alebo biskupa. Slovo pochádza pravdepodobne zo stredohorného nemeckého slova pfalenze, čo znamená kniežací dom alebo zo starohorného nemeckého slova pfalanza. Ďalšia etymológia slova falc pravdepodobne pochádza zo starofrancúzskeho slova palais, čo znamená palác alebo dvor. Ďalšou nespochybniteľnou etymológiu je latinské slovo palatium, čo znamená palác, veľkolepé, honosné alebo nádherné miesto. Latinské slovo palatium označuje jeden zo siedmich pahorkov Ríma (Mons Palatium), na ktorom stálo mnoho dôležitých budov (aula regia) hlavne v období Rímskeho cisárstva. Neskôr si na Palatiu vybudoval cisár Augustus veľkolepý palác (Domus Augustana), neskôr tu stál aj Nerov či Apolónov chrám s knižnicou.[6][7]

OpisUpraviť

 
Zvyšky múrov falce a dvojposchodová kaplnka svätého Erharda a Uršule, (asi 1179 – 1183), Cheb, Česko

Panovník vo Franskej ríši a neskôr Nemeckej ríši nevládol z hlavného mesta, pretože také hlavné mesto neexistovalo, ale cestoval so svojím dvorom po jednotlivých falciach z panstva do panstva po jednotlivých častiach ríše. To umožňovalo udržiavať osobný kontakt s vazalmi a efektívne vykonávať panovnícke funkcie (súdnictvo, vyberanie daní, udeľovanie privilégií a mnohé ďalšie). Išlo o akési „putovné kráľovstvo“ (Reisekönigtum). Ekonomická sila vtedajších kráľovstiev neumožňovala údržbu väčších miest a tým ani vznik cisárskeho alebo kráľovského dvora. A práve preto falce tvorili sieť prechodných kráľovských alebo cisárskych sídel. Napriek všeobecnej predstave nebola falc určená ako trvalé sídlo, ale cisár v ňom istý čas zotrval (panovník v nej zriedka zostal dlhšie ako niekoľko týždňov). Za správu bol zodpovedný falcgróf. Falc mala rôznu veľkosť a poskytovala jedlo a ubytovanie kráľovi a jeho početnému sprievodu. Väčšinou sa nachádzali v blízkosti sídla biskupa, významných opátstiev, miest alebo okolo kráľovských majetkov.Zvyčajne boli od seba vzdialené 30 kilometrov, čo v tom čase znamenalo jeden deň jazdy na koni.[8]

Falc sa skladala z malej hlavnej budovy, kráľovskej sály (aula regia) – t.j. viacloďovej alebo trojposchodovej haly, palácovej kaplnky, obytných, hospodárskych a ďalších budov. Celý komplex bol pôvodne obohnaný drevenou hradbou, neskôr múrom či priekopou. Usporiadanie budov vychádzalo z rímskeho vojenského tábora (kastrum), germánskeho dvorca, rímskej baziliky či byzantskej centrály. Podoba falce sa v priebehu období menila. V období vlády Karola I. Veľkého sa jednalo o jednoduché a neopevnené dvorce. Za vlády Štaufovcov sa niektoré vyvinuli do podoby regulárnych kamenných hradov. Typický je veľký ústredný kamenný palác v tvare obdĺžnika. Interiér bol väčšinou osvetlený združenými oknami (bifórium alebo trifórium).[8]

Najvýznamnejšia falc bola v Aachene. Postavená bola spolu s Palatínskou kaplnkou Panny Márie okolo roku 800 za vlády Karola I. Veľkého. O niektorých falciach sa zachovali iba písomné zmienky. Z niektorých zostali len fragmenty stavieb, ako napríklad falc v Ingenheime, Frankfurte nad Mohanom, Goslare a Paderborne. Významné či menej významné falce sa nachádzali v rôznych častiach dnešného Nemecka, Francúzska a susedných štátov. V Česku sa nachádza jediná falc a to v Chebe, pretože oblasť Chebska bola pripojená ku Krajinám českej koruny až za vlády Jána Luxemburského.[1][9]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b falc In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. falc In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
  3. falc In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 93.
  4. falc In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 62.
  5. KOCH, Wilfried. Evropská architektura: Encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 1. vyd. Praha : Ikar, 1998. ISBN 80-7202-388-8. S. 447.
  6. pfalz In: Online Etymology Dictionary [online]. www.etymonline.com, [cit. 2021-01-23]. Dostupné online.
  7. KLUGE, Friedrich; GÖTZE, Alfred. Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. 21. vyd. Berlin, New York : Verlag Walter de Gruyter, 1975. ISBN 3-11-005709-3. S. 528, 541.
  8. a b GOCKEL, Michael. Karolingische Königshöfe am Mittelrhein. Göttingen : Verlag Vandenhoeck & Ruprecht, 1970. S. 28-40.
  9. DURDÍK, Tomáš. Ilustrovaná encyklopedie českých hradů. Praha : Libri, 2009. ISBN 978-80-7277-402-9. S. 131.

LiteratúraUpraviť

  • BINDING, Günther. Deutsche Königspfalzen, Von Karl dem Großen bis Friedrich II. (765–1240). 1. vyd. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1996. ISBN 9783534125487.
  • FENSKE, Lutz. Deutsche Königspfalzen: Beiträge zu ihrer historischen und archäologischen Erforschung, Zentren herrschaftlicher Repräsentation im Hochmittelalter: Geschichte Architektur und Zeremoniell. 11. vyd. Zväzok 7. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 1963.
  • JÖCKLE, Clemens; KERSTJENS, Christopher. Stavební slohy ve světové architektuře přehled vývoje architektury od starověku do dneška. Praha : Mladá fronta, 2005. ISBN 80-204-1305-7.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť