Friderica Derra de Moroda
Friderica Derra de Moroda (* 2. jún 1897, Bratislava – † 19. jún 1978, Salzburg, Rakúsko) bola britská tanečnica, choreografka a učiteľka tanca rakúsko-maďarského pôvodu, držiteľka Rádu Britského impéria.
Friderica Derra de Moroda | |
britská tanečnica, choreografka a učiteľka tanca | |
Narodenie | 2. jún 1897 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 19. jún 1978 (81 rokov) Salzburg, Rakúsko |
Odkazy | |
Commons | Friderica Derra de Moroda |
Kariéra
upraviťFriderica Derra de Moroda sa narodila v Bratislave ako tretia dcéra spisovateľa z Budapešti s gréckymi koreňmi Simeona Juliusa Derra de Morodu a maďarskej kunsthistoričky z Viedne Olgy von Némethy. Po smrti otca v roku 1902 sa rodina presťahovala do Viedne a neskôr do Mníchova. Po baletných štúdiách debutovala v 14. rokoch 22. februára 1912, ako tanečnica na voľnej nohe v združení Viedenská secesia.
Od roku 1914 žila v Anglicku, kde v Londýne založila svoju prvú tanečnú školu. Od roku 1918 absolvovala štvorročné štúdium u Enrica Cecchettiho a následne v roku 1923 prvýkrát vystúpila v Salzburgu: Jej sólový tanečný večer vo Veľkej sále Mozartea nadchol publikum. V roku 1936 získala anglické občianstvo.
V roku 1941 prevzala vedenie baletu národnosocialistickej kultúrnej organizácie Kraft durch Freude v Berlíne, ktorý pravidelne koncertoval až do roku 1944. [1] [2] [3] De Moroda bola na konci vojny internovaná ako anglická občianka v tábore pri Bodamskom jazere.
Po smrti svojej sestry Minky v decembri roku 1950 de Moroda v Salzburgu zdedila Vilu Schmederer a v roku 1952 v nej založila baletnú školu, ktorú viedla do roku 1967 a ktorú navštevovali predovšetkým členovia baletu divadla Salzburger Landestheater, ale aj neskoršia slávna sólová tanečnica Margot Werner.
Od roku 1960 sa stále viac venovala tanečnej vede a vybudovala si rozsiahlu knižnicu tanečnej literatúry. Pozostalosť Tanečného archívu Derra de Moroda je verejne prístupná v Hudobnovednom inštitúte Salzburskej univerzity.
15. júna 1977 sa stala vôbec prvou ženou, ktorej bol udelený čestný doktorát na Univerzite v Salzburgu.
V roku 1936 znovuobjavila pôvodný rukopis Nuova e curiosa scuola de' balli theatrali [4] od Gregoria Lambranziho. [5] [6]
V roku 1974 jej bol udelený Rád Britského impéria .
Friderica Derra de Moroda zomrela v Salzburgu vo veku 81 rokov.
Referencie
upraviť- ↑ Sybille Dahms et Lotte Roth-Wölfle, Derra de Moroda Dance Archives. The Dance Library, a Catalogue, Munich, Robert Wölfle, 1982 (ISBN 3-87913-197-X)
- ↑ Derra de Moroda on DigitalerAtlasTanz
- ↑ Article by De Moroda on DigitalerAtlasTanz
- ↑ Nuova e curiosa scuola de' balli theatrali on Googlebooks
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Publications by De Moroda on WorldCat
Externé odkazy
upraviť- Portrét v Národnej galérii portrétov
- Galéria v Národnej galérii portrétov
- Kto bola Friderica Derra de Moroda? od Stephanie Schroedterovej na WorldCat (nemecky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Friderica Derra de Moroda na anglickej Wikipédii.