Gabriel Baroš

uhorský politik
(Presmerované z Gábor Baross)

Gabriel Baroš[1] – šľachtický prídomok "Baross de Bellus" (maď. Baross Gábor, celým menom Gábor Baross János Jusztin, tiež Gábor Baross de Bellus;[2] * 6. júl 1848, Pružina – † 8. máj 1892, Budapešť) – bol uhorský politik slovenského pôvodu,[3] zakladateľ moderného uhorského obchodu a dopravy, ako aj vynikajúci ekonomický a dopravný politik doby dualizmu.

Gabriel Baroš
uhorský politik slovenského pôvodu
Gabriel Baroš
Minister verejných prác a dopravy Uhorska
V úrade
29. december 1886 – 15. jún 1889
Predchodca Béla Orczy bolo zrušené Nástupca
Biografické údaje
Narodenie6. júl 1848
Pružina, Uhorsko (dnes Slovensko
Úmrtie9. máj 1892 (43 rokov)
Budapešť, Uhorsko (dnes Maďarsko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGabriel Baroš
(multimediálne súbory)

Život upraviť

Jeho otcom bol okresný sudca Anton Baroš (1819 – 1894) z Beluše (maďarsky Bellus), matkou Mária Teodóra Pongrácová de Óvár (1825 – 1916).[4][5] Stredoškolské vzdelanie absolvoval na benediktínskom gymnáziu v Leviciach a Ostrihome (1861 – 1865). Po univerzitných rokoch v Pešti bol župným úradníkom v Trenčíne. V roku 1875 bol ako zástupca okresu Púchov poslancom liberálneho parlamentu, od roku 1883 štátnym tajomníkom pre dopravu, v rokoch 1886 až 1889 ministrom verejných prác a dopravy a potom až do svojej smrti ministrom obchodu. Pre svoje úspechy v rozvoji železničného podnikania bol nazývaný „železným ministrom“.[6] Za jeho pôsobenia boli postavené mosty cez Dunaj a Tisu.

V roku 1875 sa stal poslancom uhorského parlamentu v ilavsko-púchovskom volebnom okrsku za vládnu Liberálnu stranu, kde pre svoju potmavšiu, opálenú tvár dostal prezývku „slovenský černoch“ (tót szerecsen).[7][8] Zaviedol epochálne reformy vo všetkých odvetviach jemu zverených ministerstiev, vrátane pôšt či telegrafov. Významnou mierou prispel k regulácii Dunaja i výstavbe prieplavov pri Železných vrátach. Práve pri prehliadke tohto diela dostal v marci 1892 zimnicu, na ktorú 8. mája toho roku zomrel. Deň jeho pohrebu bol dňom národného smútku. Pochovaný je v Mauzóleu Gábora Barossa v Ilave (miestnej časti Klobušice).[9]

V Budapešti ho dnes pripomína námestie pomenované na jeho počesť Baross tér (vyslovuje sa ako Baroš tér) v prednej časti budapeštianskej stanice Keleti. Jeho veľká bronzová socha tam bola obnovená 6. decembra 2013 po niekoľkých rokoch veľkých prác na novej linke 4 budapeštianskeho metra. V obci Čata (okres Levice) je po ňom pomenovaná základná škola.[10]

V roku 2021 po ňom pomenovali park v Bratislave - Park Gábora Barossa. Park je situovaný vedľa Šafárikovho námestia.

Referencie upraviť

  1. BAROŠ, Gabriel. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 238.
  2. Árva Trencsén Zólyom : Vármegye nemes családjai. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 963-9204-45-5. S. 186.
  3. Mauzóleum Gábora Barossa v Klobušiciach [online]. vypadni.sk, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online. Archivované 2022-03-18 z originálu.
  4. https://opac-nevter.pim.hu/record/-/record/PIM44251 [online]. opac-nevter.pim.hu, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  5. Gábor Baross | Rodina/Család [online]. baross.wbl.sk, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  6. ILAVA. Mesto Ilava [online]. www.ilava.sk, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  7. Világunk és Értékeink 2012/2013 Tél by Laszlo Gyarmati - Issuu [online]. issuu.com, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Železný minister | Madari.sk [online]. madari.sk, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  9. Mauzóleum Gábora Barossa v Klobušiciach [online]. vypadni.sk, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online. Archivované 2022-03-18 z originálu.
  10. Obec Čata | Oficiálne stránky obce | Školstvo [online]. Obec Čata, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Gábor Baross na anglickej Wikipédii, Gábor Baross na nemeckej Wikipédii a Baross Gábor (politikus) na maďarskej Wikipédii.