Giovanni Domenico Cassini

	Giovanni Domenico Cassini
	taliansko-francúzsky astronóm a inžinier
Štát pôsob.	Francúzsko, Taliansko
Narodenie	8. jún 1625; Perinaldo, Janovská republika, dnes Taliansko
Úmrtie	14. september 1712 (87 rokov); Paríž, Francúzsko
Známy vďaka	Cassiniho zákony; Cassiniho delenie
Deti	Jacques Cassini
Podpis
Odkazy
Commons	Giovanni Domenico Cassini
	Astronomický portál; Biografický portál

Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier. Jeho synom bol francúzsky astronóm Jacques Cassini.

Astronómia

V roku 1644 Cassini začal pôsobiť ako asistent na observatóriu v Panzane, kde od roku 1648 až do 1669 pracoval ako astronóm. V roku 1650 sa stal profesorom na Univerzite v Bologni a v roku 1671 bol vymenovaný za riaditeľa Parížskeho observatória. So svojou novou vlasťou sa úplne stotožnil a vo Francúzsku a okolitých krajinách je známy ako Jean-Dominique Cassini.

Spoločne s Hookom je Cassinimu pripisovaný objav Veľkej červenej škvrny na Jupiteri (okolo roku 1665). Cassini ako prvý uvidel štyri Saturnove mesiace a klasifikoval prstence (Cassiniho delenie - 1675). Okolo roku 1690 Cassini ako prvý pozoroval diferenciálnu rotáciu Jupiterovej atmosféry. Svoje tri zákony o pohybe mesiaca formuloval v roku 1693.

V roku 1672 poslal svojho kolegu Jeana Richera do Cayenne vo Francúzskej Guyane, zatiaľ čo sám zostal v Paríži. Obidvaja robili súčasné pozorovania Marsu, našli jeho paralaxu a odvodili jeho vzdialenosť. Toto meranie po prvýkrát ukázalo skutočné vzdialenosti v slnečnej sústave.

Cassini tiež ako prvý uskutočnil meranie zemepisnej dĺžky metódou navrhnutou Galileom, použitím zatmenia Jupiterových mesiacov ako hodín.

Astrológia

Keď sa vo svojej mladosti nadchol pre nebesá, skôr ho zaujímala astrológia ako astronómia. Neskôr sa vo svojom živote zameral takmer výhradne na astronómiu a ako sa stále viac zapájal do vedeckej revolúcie a pestoval racionálne myslenie, začal astrológiu kritizovať. V mladosti študoval astrológiu veľmi intenzívne a načerpal v tomto obore rozsiahle znalosti; je kuriózne, že práve tie ho viedli k rozhodnutiu stať sa skôr astronómom.

V roku 1644 senátor Bologne Marquis Cornelio Malvasia, ktorý sa veľmi zaujímal o astrológiu, pozval do Bologne Cassiniho a ponúkol mu miesto v observatóriu v Panzane, ktoré sa práve stavalo. Spolu s ostatnými trávil väčšinu času počítaním nových, lepších a presnejších efemerid pre astrologické účely za použitia rýchlo sa rozvíjajúcich astronomických metód a nástrojov tej doby.

Roku 1669 sa presťahoval do Francúzska a vďaka grantu Ľudovíta XIV. mohol založiť Parížske observatórium, ktoré bolo otvorené v roku 1671. Cassini zostal jeho riaditeľom až do konca svojej kariéry, do svojej smrti v roku 1712. Napriek tomu, že vo Francúzsku Cassini slúžil 41 rokov ako kráľovský astronóm/astrológ Ľudovíta XIV. („Kráľa Slnko“), vo svojej dvojitej úlohe väčšinu času venoval astronómii; astrológiu, ktorú tak intenzívne študoval v mladosti, zanedbával.

Inžinierstvo

Pápež Klement IX. najal Cassiniho na stavbu opevnenia a reguláciu koryta rieky Pád na ochranu pred záplavami.

Pomenované po Cassinim

kozmická sonda Cassini k Saturnu
Cassiniho delenie prstencov Saturna
Cassini Regio, tmavá oblasť na mesiaci Japetus
Cassiniho kráter na Marse
Cassiniho kráter na Mesiaci
Cassiniho zákony o pohybe Mesiaca

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Domenico Cassini