Háčikohlavce (iné názvy: akantocefaly[1], tŕnistohlavce [2], tŕňohlavce [3]; lat. Acanthocephala) sú kmeň prvoústovcov.

Háčikohlavce

Corynosoma wegeneri
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acanthocephala
Kohlreuther, 1771
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika

upraviť

Sú to endoparazitické červovité živočíchy, vpredu s krátkym chobotom s kutikulárnymi háčikmi a svalovým retraktorom; vďaka nemu je chobot pohyblivý a väčšinou vtiahnuteľný do hlavovej časti. Telo je pokryté tenkou kutikulou, pod ňou je epidermis syncytiálneho charakteru so systémom kanálikov, v ktorých prúdi hemolymfa. Táto sústava zrejme plní vyživovaciu funkciu, lebo tráviaca sústava vrátane úst a anusu úplne zaniká. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Háčikohlavce sú gonochoristy. Majú dosť zložité životné cykly so striedaním hostiteľov. Medzihostiteľom je článkonožec, v ňom sa vyvíja ostnatá larva (acanthella). Definitívnym hostiteľom je stavovec, ktorý sa môže nakaziť konzumáciou medzihostiteľa, ale aj iného napadnutého stavovca. Aj u háčikohlavcov pozorujeme eutéliu, hranice buniek však v dospelosti môžu zanikať a vzniká syncýtium (epidermis). Popísaných je asi 500 druhov tohto kmeňa, napr. háčikohlavec veľký (Macracanthorhynchus hirudinaceus), larva žije v larvách zlatoňov (Cetoniinae), dospelé jedince v čreve ošípaných, zriedka u človeka. Polymorphus minutus a Filicollis anatis prekonávajú životný cyklus Gammarus –» kačica alebo hus.

Systematika

upraviť

kmeň: háčikohlavce (Acanthocephala)

Referencie

upraviť
  1. háčikohlavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 429.
  2. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] S. 21
  3. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 434

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť