Hacuzuki

Hacuzuki (jap. 初月, ang. Hatsuzuki) bol štvrtý torpédoborec triedy Akizuki imperiálneho loďstva počas druhej svetovej vojny. Bol pravdepodobne (spolu so Suzucuki) prvým torpédoborcom vo svojej triede, ktorý získal prehľadový radar 21 Gó.

Hacuzuki
Ešte nedokončený Hacuzuki na skúšobnej plavbe v decembri 1942
Základná charakteristika
Štát	Japonsko
Druh	torpédoborec
Začiatok výstavby	25. júl 1941
Dátum spustenia na vodu	3. apríl 1942
Dátum prevzatia námorníctvom	29. december 1942
Dátum potopenia (vyradenia)	25. október 1944 potopený americkými krížnikmi a torpédoborcami v bitke pri myse Engaño.
Dĺžka	134,2 m
Šírka	11,6 m
Ponor	4,15 m
Štandardný výtlak	2 701 ton
Bojový výtlak	3 700 ton
Posádka	300
Pancierovanie a výzbroj
Pomocná výzbroj	1 x IV 610 mm torpédomet typu 92 so zásobou 8 torpéd typu 93 + 54 hlbinných náloží
Protilietadlová výzbroj	8 x 100 mm/65 typu 98 (4xII), 12 x 25 mm/60 typu 96 (2xII)
Pohon a pohyb
Pohon	3 parné kotle Ro-gó Kanpon šiki, 2 zostavy parných turbín Kanpon, 2 trojlisté lodné skrutky 52 000 hp (38 245,9 kW)
Palivo	1 097
Maximálna rýchlosť	33 uzlov
Maximálny dosah	8 300 námorných míľ (18 u.)

Na rozdiel od väčšiny ostatných jednotiek svojej podtriedy sa vyhol bojom v „krysích dierach“ Šalamúnových ostrovoch a svoju kariéru strávil prevažne sprievodom ťažkých jednotiek japonského námorníctva. Zúčastnil sa bitky vo Filipínskom mori a bitky pri Leyte. Dňa 25. októbra 1944 sprevádzal Ozawov zväz lietadlových lodí počas bitky pri myse Engaño. Po potopení lietadlových lodí Zuikaku a Zuihó americkým letectvom, kryl večer záchranu stroskotancov. Pritom bol napadnutý zväzom štyroch krížnikov a jedenástich torpédoborcov kontradmirála DuBose. Hacuzuki kládol statočný odpor, ale proti mnohonásobnej presile nemal najmenšiu šancu. Jedna zo sálv zasiahla pravdepodobne sklad munície a torpédoborec sa po explózii v 20:59 prevrátil a potopil aj s väčšinou posádky.

Popis

Hacuzuki patril k prvej sérii torpédoborcov triedy Akizuki. Tá bola pôvodne navrhnutá ako trieda protilietadlových sprievodných plavidiel. Nakoniec ale bolo rozhodnuté namontovať jeden štvorhlavňový torpédomet typu 92 model 4 s celkovou zásobou ôsmich 610mm torpéd typu 93.

Hlavnú hlavňovú výzbroj Hacuzuki – a hlavný identifikačný znak triedy Akizuki – predstavovalo osem viacúčelových 100mm diel typu 98 s dĺžkou hlavne 65 kalibrov v štyroch dvojhlavňových vežiach. K ich zameriavaniu súžili dva 4,5 metrové stereoskopické diaľkomery typu 94. Na Hacuzuki bol neskôr zadný diaľkomer nahradený jedným trojhlavňovým 25mm kanónom.

Hacuzuki bol dokončený už s dvoma 25mm trojčatami (namiesto dvojčiat ako pri prvých dvoch jednotkách) na protilietadlovej plošine pred torpédometom a ďalšie dve 25mm trojčatá sa nachádzali na plošinách vedľa komína. Hacuzuki tak po dokončení niesol celkom štyri trojhlavňové 25mm komplety.

Po dokončení niesol Hacuzuki metrový prehľadový radar proti vzdušným i hladinovým cieľom typu 21 Gó s otočnou anténou na prednom sťažni.

Služba

Po dokončení bol Hacuzuki 15. januára 1943 spolu so sesterským Suzucuki priradený k 61. divízii torpédoborcov, v ktorej v tom čase slúžil už len sesterský Akizuki. 61. divízia patrila pod 10. eskadra torpédoborcov 3. loďstva a Hacuzuki v rámci 61. divízie strávil celú svoju kariéru.

V dňoch 22. až 27. marca 1943 eskortoval Hacuzuki spolu so Suzucuki lietadlové lode Džunjó a Hijó zo Saeki na Truk. Odtiaľ potom 29. marca pokračoval do Kaviengu na New Ireland s nákladom materiálu pre budovanie základne. Dňa 3. apríla podnikli bombardéry B-17 od 43. BG 5. AF nálet na kotvisko Moewe v Kaviengu. Jedna z bômb zasiahla ťažký krížnik Aoba. Hacuzuki potom asistoval pri hasení požiaru zasiahnutého krížniku. Následne sa odplavil do Rabaulu, odkiaľ v dňoch 4. až 6. apríla pokračoval späť na Truk. V dňoch 17. až 22. mája eskortoval veľké hladinové jednotky, ktoré sa mali zúčastniť protiútoku v Aleutách, z Truku do Jokosuky.

Počas svojho pobytu v Japonsku absolvoval v júni 1943 údržbu a hneď aj výcvik v domácich vodách. Potom 10. júla opäť vyplával, aby spolu so Suzucuki previedol loďstvo späť na Truk, kam dorazil 15. júla. Už 19. júla vyplával, aby spolu so Suzucuki sprevádzal nosič hydroplánov Niššin a krížniky Mogami, Ójodo a Agano s posilami pre Rabaul. Do Rabaulu prišiel 21. júla a nasledujúceho dňa sa vydal s nákladom posíl na ostrov Buka. V dňoch 24. až 26. júla eskortoval krížniky (bez nosiča hydroplánov) z Rabaulu znova na Truk.

Z Truku vyrazili Hacuzuki a Suzucuki na Palau, kam došli 30. júla. Tam sa pripojili ku konvoji tankerov a sprevádzal ich na Truk, kam dorazili 3. augusta. 8. až 10. augusta Hacuzuki a Suzucuki sprevádzali ťažké krížniky Mjókó a Haguro, ktoré plávali s ďalšími posilami z Truku do Rabaulu. Medzi 27. augustom a 2. septembrom sprevádzali cvičný krížnik Kašima z Truku na atol Kwajalein a späť.

Proti americkým nájazdom

Koncom septembra 1943 podnikli americké lietadlové lode TF 15 a TF 11 nálet na atoly Makin a Tarawa. Hacuzuki a Suzucuki vyplávali 18. septembra spolu s ďalšími jednotkami z Truku k atolu Eniwetok, aby čelili týmto americkým nájazdom. K žiadnemu stretnutiu ale nedošlo a 25. septembra sa vrátili späť na Truk. Počiatkom októbra TF 14 zaútočila na Wake. V očakávaní ďalších nájazdov amerických lietadlových lodí vyrazilo japonské loďstvo 17. októbra z Truku k atolu Eniwetok. Hacuzuki a Suzucuki sa opäť zúčastnili tohto výjazdu, ale ani tentoraz ku kontaktu s americkými silami nedošlo a 26. októbra sa japonský zväz vrátil na Truk.

V dňoch 12. až 15. novembra oba torpédoborce asistovali torpédovanému ľahkému krížniku Agano na jeho ceste z Rabaulu na Truk a medzi 20. a 23. novembrom sprevádzal Hacuzuki ťažký krížnik Čikuma na jeho transportní misii z Truku na Eniwetok. Po vylodení Američanov na Tarawe sprevádzal Hacuzuki spolu s torpédoborcami Suzucuki, Hamakaze, Fudžinami a Hajanami v dňoch 23. (alebo 24.) novembra až 5. decembra ťažké krížniky Suzuja, Kumano a Čókaj pri ich výjazde k Marshallovým ostrovom. K stretu ale znova nedošlo a nakoniec sa Hacuzuki vrátil na Truk. Na svojej ďalšej ceste do Japonska v dňoch 7. až 12. decembra sprevádzal z Truku do Kure lietadlovú loď Zuikaku a krížnik Čikuma.

Wake a Singapur

Dňa 24. decembra vyplával spolu so Suzucuki z Japonska (pravdepodobne z Hirošimy), aby cez Kagošimu (26. decembra) sprevádzal vojenský transport Akagi Maru na okupovaný Wake, kam dorazil 1. januára 1944. Po vyložení posíl a materiálu z Akagi Maru sa všetky plavidlá vrátili 9. januára do Kure. Na Wake mala smerovať aj druhá plavba s Akagi Maru, na ktorú sa Hacuzuki a Suzucuki vydali 15. januára – opäť pravdepodobne z Hirošimy. Počas plavby cez Bungo suidó bol v 11:00 nasledujúceho dňa Suzucuki torpédovaný ponorkou USS Sturgeon. Hacuzuki začal protiútok hlbinnými pumami a i keď Sturgeon unikol, Hacuzuki ho dokázal celé poobedie držať pod hladinou a zabránil ďalším útokom ponorky. Večer odtiahol Hacuzuki poškodený Suzucuki do Sukumskej zátoky a neskôr do Kure, kam s ním dorazil 18. januára.

Dňa 6. februára 1944 vyplával Hacuzuki z Kure, aby sprevádzal do Singapuru lietadlové lode Šókaku a Zuikaku. Do cieľa doplával 13. februára. Na spiatočnú cestu sa vydal 15. marca a 21. marca zakotvil v Kure.

Bitka vo Filipínskom mori

Dňa 28. marca 1944 vyplával z Heigunu vo Vnútornom mori spolu so sesterským Wakacuki, aby sprevádzal novú lietadlovú loď Taihó na zhromaždisko Kidó Butai (jap. 機動部隊 ~ mobilný úderný zväz lietadlových lodí) v Lingga pri Singapuru, kam dorazil 4. apríla (podľa Tullyho ale Taihó dorazila na Lingga až 5. apríla).

Dňa 12. mája 1944 vyplával Hacuzuki z Lingga, aby sprevádzal loďstvo na Tawi-Tawi, kam dorazil 15. mája. Spolu s ďalšími plavidlami sa potom zúčastnil operácie A-gó, ktorá vyústila v bitku vo Filipínskom mori. Hacuzuki bol počas bitky v dňoch 19. až 20. júna súčasťou eskorty lietadlových lodí Ozawovej skupiny A. Ráno 19. júna bola lietadlová loď Taihó torpédovaná ponorkou USS Albacore. Hacuzuki asistoval pri záchranných prácach a nakoniec prevzal na palubu časť z asi 1 000 preživších. Po bitke boli zachránení 22. júna na Okinave preložení na Zuikaku.

Po bitke vo Filipínskom mori sa Hacuzuki vrátil do Japonska, kde prešiel ďalšou údržbou a cvičnými plavbami.

Bitka pri myse Engaño

Dňa 20. októbra 1944 vyplával Hacuzuki z Japonska ako eskorta Ozawových lietadlových lodí v rámci operácie Šó-iči-gó. Zväz zamieril k Filipínam, kde mal zohrať rolu návnady a odlákať pozornosť amerických lietadlových lodí. Počas bitky pri myse Engaño 25. októbra zaujímal Hacuzuki pozíciu na pravom čele Ozawovej formácie. Letecké útoky na Ozawov zväz prežil a popoludní sa venoval hliadkovaniu okolo lodí zachraňujúcich námorníkov zo Zuikaku. Pri tej príležitosti tiež vzal na palubu niekoľko stroskotancov.

Zatiaľ čo sa Ozawa dal na ústup a zanechal za sebou len ťažko poškodené lode, alebo plavidlá zbierajúce stroskotancov, blížila sa od juhu TG 30.3, pod velením RADM (~ kontraadmirál) Laurenca T. DuBosea, zložená z ťažkých krížnikov USS Wichita a USS New Orleans, ľahkých krížníkov USS Santa Fe a USS Mobile a torpédoborcov USS Clarence K. Bronson, USS Cotten, USS Patterson, USS Bagley, USS Dortch, USS Healy, USS Cogswell, USS Caperton, USS Ingersoll, USS Knapp a USS Porterfield.

Dvaja noční stíhači z USS Essex naviedli DuBosove krížniky na skupinku japonských torpédoborcov. Tá pozostávala z Wakacuki a Kuwa, ktoré zachraňovali preživších a Hacuzuki, ktorý ich chránil. Asi pol hodiny po západe slnka – teda okolo 17:51 – naviazali americké lode radarový kontakt na vzdialenosť viac než 27 kilometrov (Willmott uvádza 17 „míľ“ a zároveň 31 000 yardov). Japonské lode sa dali na ústup, ale o 18:51 začali americké krížniky paľbu. Hacuzuki bol najprv zasiahnutý o 19:11. Začal kľučkovať a vytvárať dymovú clonu. To donútilo Američanov takisto spraviť úhybné manévre, pretože sa obávali torpédového útoku zo strany japonského torpédoborca.

Hacuzuki vyslal volanie o pomoc, ktoré Ozawa zachytil o 19:15. So svojim krížnikom Ójodo, hybridnými bojovými loďami Ise a Hjúga a torpédoborcom Šimocuki vyrazil späť v márnom pokuse o záchranu Hacuzuki.

V 19:27 vyrazili tri americké torpédoborce do torpédového útoku proti Hacuzuki. Torpédoborec unikal celú hodinu, než bol niekoľkokrát zasiahnutý a spomalený, čo konečne umožnilo trom americkým torpédoborcom zaujať o 20:12 pozíciu na vypustenie torpéd. Ani jedno z torpéd vypálených na vzdialenosť 6 800 yardov (6 217,9 m) ale pravdepodobne nezasiahlo.

Hacuzuki spomaľoval, ale aj tak i naďalej kládol odpor. Niekoľko jeho granátov zo 100mm diel malo za cieľ Santa Fe, ale ani jeden nezasiahol. Rýchlosť torpédoborca klesla na 10 uzlov (18,5 km/h) a americké lode sa ešte viac priblížili. Za svitu osvetľovacích granátov strieľali do osamelého torpédoborca na krátkou vzdialenosť. O 20:57 vyrazil Porterfield, aby Hacuzuki dorazil torpédom. Ešte predtým, než mohol zaútočiť, Hacuzuki o 20:59 explodoval a potopil sa.

Američanom – aj napriek zdrvujúcej prevahe – trvalo viac ako dve hodiny, než dokázali potopiť osamelý torpédoborec, ktorý sa obetoval, aby mohli Wakacuki a Kuwa uniknúť. Statočný odpor Hacuzuki si získal rešpekt aj u amerických námorníkov a mnohí sa domnievali – a ešte stále je možné sa s týmto tvrdením stretnúť – že TG 30.3 potopila „krížnik“. Väčšina posádky torpédoborca zahynula so svojou loďou. Padli aj veliteľ 61. divízie daisa (大佐 ~ námorný kapitán) Šigetaka Amano a kapitán Hacuzuki – čúsa (中佐 ~ fregatný kapitán) Kanemacu Hašimoto. Zachránilo sa len osem členov posádky Hacuzuki a sedemnásť zachránených členov posádky Zuikaku, ktorý po 21 dňoch strávených v člne pristáli 14. novembra na Taiwane (podľa Nevitta) alebo na Luzone (podľa Tullyho).

Dňa 10. decembra 1944 bol Hacuzuki vyškrtnutý zo zoznamu lodí japonského cisárskeho námorníctva.

Literatúra

• 駆逐艦 秋月型・松型・橘型・睦月型・神風型・峯風型. [s.l.] : 光人社, 1997. (日本海軍艦艇写真集 (Warships of the Imperial Japanese Navy); sv. 18.). Kapitola 秋月型.
• 図解 日本の駆逐艦 (Mechanism of Japanese Destroyers). [s.l.] : 光人社, 1999. (図解・軍艦シリーズ; sv. 4.)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hacuzuki na českej Wikipédii.