Hanacpachap cussicuinin
Hanacpachap cussicuinin, písané aj Hanac pachap cussicuinin[1] alebo v modernej kečuánčine Hanaq pachap kusikuynin[2] je anonymná štvorhlasová procesná pieseň k Panne Márii v kečuánskom jazyku, najstaršia miestna (t.j. americká) polyfónia vytlačená v Novom svete (južnej Amerike, Lime). Štylisticky je mariánsky hymnus jasne zakorenený v európskej hudobnej tradícii.[2]
| „Hanacpachap cussicuinin“ | ||
|---|---|---|
.png)
| ||
| Prvá strana pôvodného vydania Hanacpachap cussicuinin (1631) | ||
| Vydané | 1631, Juan Pérez Bocanegra | |
| Žáner | polyfónna náboženská pieseň, hymnus | |
| Skladateľ | anonymný | |
Pieseň bola prvýkrát publikovaná v roku 1631 františkánskym mníchom, učencom kečuánskej kultúry Juanom Pérezom Bocanegrom, v liturgickej príručke Ritual Formulario e Institución de Curas.[3][4][5] Je možné, že skladbu zložil kečuánsky Američan vyškolený v limskom katedrálnom zbore.[6] Niektoré hypotézy hovoria o Bocanegrovom autorstve, čo však nie je spoľahlivo dokázané.[2]
Narozdiel od iných piesní obsiahnutých v manuáli, Hanacpachap neobsahoval pôvodný španielsky preklad, čo „odhaľuje jeho záujem prispôsobiť kresťanské koncepty tradičnému andskému náboženstvu“[2]. Je tiež zrejmé, že sa v ňom sofistikovaným spôsobom prejavujú prvky miestnej pohanskej náboženskej tradície.[2][7]
Text upraviť
Pieseň má dvadsať sloh, ktoré sa skladajú zo šiestych veršov. Poézia je metrická. Prvých päť veršov je osemslabičných, posledný verš je štvorslabičný. Uzatvára strofu slovom či frázou, ktorá sa viaže na ďalšiu časť básne. Typicky ide o symbolické vzývanie Panny Márie („Matka Božia“, „Nádej ľudstva“, „Strom prinášajúci ovocie“) alebo sa text viaže k žiadosti interpreta („Pre moju spásu“). Využíva rým abbaac.:Zdroj a úplné znenie s anglickým prekladom:[7]
Hymnus bol napísaný v období konsolidácie španielskych koloniálnych inštitúcií, keď Cirkev navrhla evanjelizovať pôvodné obyvateľstvo. Väčšina z početných symbolov, ktoré sa v hymne nachádzajú, je založená na známych básnických a ikonografických obrazoch, ktoré sú prítomné už v stredovekej náboženskej tvorbe. Existujú však pasáže hymnu, ktoré sú kresťanskej tradícii zjavne cudzie, ako napríklad vzývanie plodnosti Panny Márie ako zdroja poľnohospodárskej plodnosti: „strom na ktorom dozrieva cenné ovocie“, „strom nespočetného ovocia“, „jar, vďaka ktorej klíčite“, „palma, ktorá prináša jemné ovocie“, „krásna úroda národov“ či prepojenie Márie s nebeskými telesami spojenými so ženským kultom z predkolumbovských Ánd: „plejáda“, „spln luny, ktorý nikdy neklesá“, Panna, ktorá „premieňa noc na deň“. Hoci nejde o bežné atribúty Panny Márie, dajú sa spravidla veľmi ľahko vysvetliť v kresťanskom duchu. Dá sa preto povedať, že pieseň „je súčasne chorálom pre Máriu i pre Plejády, ako aj pre ostatné nebeské telesá,... a očividne aj pre ženské božstvá spojené s úrodnosťou Zeme. Je zrejmé, že jednostranný výklad textu piesne nie je správny ani dostačujúci“.[2]
Spomínaný jav však nemožno presne označiť za synkretizmus alebo hybridizáciu. Išlo o výsledok stretnutia dvoch kultúr, v ktorom vznikli nové formy inak interpretované dvoma rôznymi komunitami. Kresťanských kňazov potešilo, keď videli, ako Kečuánci prezentujú kresťanské učenie a umenie, Kečuánci mohli vzývať nové božstvo, ktoré im ale nebolo cudzie.[2]
Znenie upraviť
Text prvých troch najznámejších sloh v modernej kečuánčine:[2]
1. Sloha
- Hanaq pachap kusikuynin
- Waranqakta much’asqayki
- Yupay ruru puquq mallki
- Runakunap suyakuynin
- Kallpannaqpa q’imikuynin
- Waqyasqayta
2. Sloha
- Uyariway much’asqayta
- Diospa rampan, Diospa maman
- Yuraq tuqtu hamanq’ayman
- Yupasqalla qullpasqayta
- Wawaykiman suyusqayta
- Rikuchillay
3. Sloha
- Chipchiykachaq qatachillay
- P’unchaw pusaq qiyantupa
- Qam waqyaqpaq, mana upa
- Qizaykikta hamuy ñillay
- Phiñasqayta qispichillay
- Susurwana.
Referencie upraviť
- ↑ DURSTON, Alan. Pastoral Quechua: The History of Christian Translation in Colonial Peru, 1550-1654. Notre Dame : University of Notre Dame Pess, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-268-07798-3. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h MÓDOLO, Percival. Os incas: língua, cultura e música. Etnicidade e apropriações cultural-religiosas. Revista USP. (Universidade de São Paulo, Coordenadoria de Atividades Culturais), 2006, čís. 72, s. 152. Dostupné online. (po portugalsky)
- ↑ LIMA. In: SWAIN, Joseph P. Historical Dictionary of Sacred Music. Lanham : Rowman & Littlefield, 2016. ISBN 978-1-4422-6463-2. S. 149. (po anglicky)
- ↑ Hanacpachap Cussicuinin. In: STONE, Ruth M. The Garland Encyclopedia of World Music: The World's Music: General Perspectives and Reference Tools. London : Routledge, 2017. Dostupné online. ISBN 978-1-351-54411-5. (po anglicky)
- ↑ ROBERTSON, Carol E. MUSICAL REPERCUSSIONS. [Washington D. C.] : Smithsonian, 1992. ISBN 978-1-56098-183-1. S. 23. (po anglicky)
- ↑ Colonialism. In: STURMAN, Janet. The SAGE International Encyclopedia of Music and Culture. Los Angeles [Etc.] : SAGE Publications, 2019. ISBN 978-1-4833-1774-8. S. 592. (po anglicky)
- ↑ a b BOONE, Elizabeth Hill; CUMMINS, Tom; CUMMINS, Dumbarton Oaks Professor of the History of Pre-Columbian and Colonial Art Tom. Native Traditions in the Postconquest World: A Symposium at Dumbarton Oaks, 2nd Through 4th October 1992. Washington D.C. : Dumbarton Oaks, 1998. ISBN 978-0-88402-239-8. S. 392ff. (po anglicky)