Horeňovo (vrch)
Horeňovo alebo Horženovo[1] (892,2 m n. m.[2]) je nevýrazný, čiastočne odlesnený vrch v pohorí Žiar. Leží približne 5 km severne od Handlovej.[3]
Horeňovo Horženovo | |
vrch | |
Pohľad z južného smeru
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
Okresy | Turčianske Teplice, Prievidza |
Obce | Sklené, Ráztočno |
Pohorie | Žiar |
Podcelok | Horeňovo |
Povodia | Turiec, Handlovka |
Nadmorská výška | 892,2 m n. m. |
Súradnice | 48°47′11″S 18°47′05″V / 48,7864°S 18,7847°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zo Slenianských lúk pri Sklenom |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Wikimedia Commons: Žiar | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horeňovo.[4] Leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, rozhraní okresov Turčianske Teplice a Prievidza a zasahuje na katastrálne územie obcí Sklené a Ráztočno.[1] Vrch susedí na juhu s vrchom Bór (671 m n. m.), juhovýchode Bralovou skalou (826 m n. m.) a na severe s Vysokým vrchom (829 m n. m.).[3] Hrebeňom vedie rozvodnica povodia Nitry a Turca.
Opis
upraviťNajmä od juhu pomerne mohutný vrch je súčasťou hlavného hrebeňa Žiaru, ktorý vedie od severozápadu na juhovýchod. Vrch je z veľkej časti pokrytý zmiešaným lesom, vrcholová časť je čiastočne lúčnatá a umožňuje výhľady. Severovýchodné svahy odvodňujú Motnikerov a Hlboký potok, smerujúce do Turca, juhozápadnú časť prítoky rieky Handlovka.[3] Svojou výškou je piatym najvyšším vrchom pohoria.[5] V zozname názvov vrchov, spravovanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR je jeho názov uvedený ako Horženovo.[1]
Výhľady
upraviťHoreňovo, obkolesené vyššími pohoriami ponúka výhľad najmä na vrchy vlastného pohoria, no pri vhodných podmienkach je dobre vidieť Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú i Malú Fatru i Strážovské vrchy.[6]
Prístup
upraviťVrchol traverzuje značená Cesta hrdinov SNP:
- z juhovýchodu z Bralovej skaly cez Sklenianske lúky
- zo severozápadu z Vyšehradu cez Chrenovské lazy
- po značke:
Referencie
upraviť- ↑ a b c Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 56.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.