Hrabavka škvrnitá
Hrabavka škvrnitá (lat. Pelobates fuscus) je druh žaby z čeľade hrabavkovité (Pelobatidae).
| Hrabavka škvrnitá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Pelobates fuscus Laurenti, 1768 | |
| Synonymá | |
| Bufo fuscus | |
 Mapa rozšírenia hrabavky škvrnitej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Výskyt upraviť
Patrí medzi nížinné druhy[3] v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Ide o hrabavý druh[4], obľubuje hlboké a ľahké pôdy, hlavne v lesoch a blízko vodných plôch, ktoré potrebuje na rozmnožovanie.[5]
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrabavka škvrnitá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, pomerne hojne sa vyskytuje v Poľsku a Východnej Európe, vyhynula vo Švajčiarsku.[1]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Na území Slovenska obsadzuje nížinné biotopy nánosov riek a územia s piesčitými pôdami do 300 – 400 m n. m. (najvyššie 675 m pri Poprade).[6] Ekosozologický status v roku 2001 LR:cd - menej ohrozený.[2]
Opis upraviť
Samica býva väčšia ako samec. Oči majú nápadne vystúpené s vertikálnou štrbinou. Na temene a päte majú hrboľ.[3]
Je dlhá do 8 cm, najčastejšie 4 až 6 cm.[5] Pári sa od apríla do mája/júna. Vajíčka kladie do dlhých povrazov. Žubrienky sú obrovské, môžu mať až 17 cm.[4]
Je aktívna hlavne v noci. Cez deň sa schováva vo svojich vyhrabaných brlohoch, kde aj hibernuje.[7][4] Na hrabanie používa hrbole na päte a môže vyhrabať tunely až 1 m hlboko.[5]
Poddruhy upraviť
- P. fuscus fuscus
- P. fuscus insubricus
Ochrana upraviť
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[9] a smernici o biotopoch (Príloha IV).
Galéria upraviť
-
Ukážka vhodného biotopu -
Nápadný je svetlý pás uprostred chrbta a červenkavé škvrnky -
Typický je zvislý oválny tvar zreničky oka -
Žubrienka hrabavky je oproti žubrienkam ostatných druhov obrovská, napríklad porovnanie s najdrobnejšou žubrienkou - ropuchy bradavičnatej -
Žubrienka
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 22. februára 2020
- ↑ a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam obojživeľníkov (Amphibia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Amphibian (Amphibia) of Slovakia), s. 146 - 147.
- ↑ a b ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi. Praha : SZN, 1990. ISBN 80-209-0053-5. S. 37 – 39.
- ↑ a b c Peter Mikulíček, Viliam Vongrej. Zoologický slovník, Obojživelníky [online]. Univerzita Komenského, 2005, [cit. 2020-02-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c DUNGEL, Jan; ŘEHÁK, Zdeněk. Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. 1. vyd. Praha : Academia, 2005. 181 s. ISBN 80-200-1282-6. (122)
- ↑ OLIVA, Ota; HRABĚ, Sergej; LÁC, Ján, et al. Stavovce Slovenska I Ryby, obojživeľníky a plazy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. S. 272 - 275.
- ↑ GRZIMEK, Bernhard; OLENDORF, Donna. Grzimek's Animal Life Encyclopedia: Amphibians. [s.l.] : Gale, 2003. 507 s. ISBN 978-0-7876-5782-6. (124)
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrabavka škvrnitá
