Hrušovská jaskyňa
Hrušovská jaskyňa je významná fluviokrasiová jaskyňa výverového typu. Drénuje východnú časť Silickej planiny v Slovenskom krase. Vchod je situovaný na úpätí krasovej stráne východnej časti Silickej planiny v katastrálnom území obce Hrušov v okrese Rožňava. Je súčasťou prírodnej rezervácie Hrušovská lesostep južne od výrazného krasového vrchu Hradisko (historický názov Vár-domb; 584 m n. m.)
| Hrušovská jaskyňa | |
| národná prírodná pamiatka | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Hrušov |
| Súradnice | 48°35′59″S 20°38′32″V / 48,599683°S 20,6422°V |
| Vznik | 1996 |
| Správa | Správa slovenských jaskýň |
| Kód | 1003 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1995 (#19) |
| Rok rozšírenia | 2000 |
| Číslo | 725-858 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | viii |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Objavená bola výkopom v deluviálnom plášti svahu planiny v roku 1978 v mieste povodňového výveru približne +6 m nad úrovňou stáleho krasového prameňa Eveteš (z maďarčiny: Evetes) významným rožňavským jaskyniarom Róbertom Borošom (Mutyurom). S odstupom niekoľkých hodín ju vyššie menovaný zároveň prvý raz spriechodnil a sčasti preskúmal spolu s ďalším významným rožňavským jaskyniarom Tomášom Lázárom, ktorý na jaskyniarskej schôdzi v Rožňave, kam vzrušený Boroš hneď po objave dorazil, ako jediný z ostatných prítomných Mutyurovi uveril.
V roku 1996 sa jaskyňa stala národnou prírodnou pamiatkou. V roku 1995 sa spolu s ďalšími pamiatkami stala súčasťou Svetového dedičstva UNESCO pod názvom jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu.
Jaskyňa vznikla vo wettersteinských vápencoch silicika v troch úrovniach. Dĺžka známych chodieb vytvorených podzemným vodným tokom dosahuje podľa najnovších meraní (2017) 1118 m. Názvoslovie objavených priestorov: Dóm Fundovaných, Rožňavská chodba, Mokrá chodba, plazivka, Ave Mária, Dóm SSS a Dóm optimizmu. Niektoré jaskynné dómy dosahujú výšku až 15 m. V jaskyni bolo jaskyniarskou lezeckou technikou preskúmaných aj viacero komínov. Z jaskyne vyviera tok Eveteš. Cenná je unikátna výzdoba monokryštálov kalcitu, heliktity a výrastlice kalcitových kryštálov.
Bol zistený výskyt štyroch druhov zimujúcich netopierov, najmä podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), raritne podkovár južný (Rhinolophus euryale). Z bezstavovcov sa v jaskyni vyskytuje endemická forma jaskynného chrobáka Duvalius bokori gellidus, nachádzajúca sa len v Silickej planiny Slovenského krasu.
Zdroj
upraviť- Hrušovská jaskyňa Archivované 2013-07-09 na Wayback Machine - Správa slovenských jaskýň
- Hrušovská jaskyňa v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
|
Tento článok týkajúci sa chráneného územia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |