Inostrancevia je rod plazov z vyhynutej čeľade Gorgonopsidae z taxónu Gorgonopsia patriaceho medzi teriodonty.

Inostrancevia
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bol pomenovaný na počesť ruského geológa A. A. Inostranceva. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého ZSSR, a to v blízkosti rieky Severná Dvina. Tu Inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v perme, v rovnakom období ako juhoafrické rody Thrinaxodon a Lystrosaurus.

Poznávacie znaky upraviť

 
Rekonštrukcia vzhľadu
 
Zostavená kostra rodu Inostrancevia

Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do 450 cm. Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo – to je jav u jašterov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou – so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.

Spôsob života upraviť

Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.

Druhy upraviť

  • Inostrancevia alexandri[1]
  • Inostrancevia latifrons[2]
  • Inostrancevia uralensis
  • Inostrancevia vladimiri

Referencie upraviť

  1. Amalitzky, V., 1922, "Diagnoses of the new forms of vertebrates and plants from the upper Permian of North Dvina", Bulletin de l’Academie des Sciences, Saint Petersburg, 6th series, v. 16, p. 329 – 340.
  2. Pravoslavlev, P. A., 1927, "Gorgonopsidae from Professor Amalitzki’s excavations in the northern Dvina" In: Excavations by Professor Amalitzki in the northern Dvina III: Akad. Nauk. Leningrad, p 117.