Ján Aponi
Barón[2] Ján Aponi z Veľkých Oponíc[3] (staršie: Ján Apponyi, maď. Apponyi János; latinsko-maďarská podoba prídomku: de Appony; † 1617, Jablonica, habsburská monarchia, dnes Slovensko) bol uhorský šľachtic a pustovník, syn bohatého grófa z Jablonice (maď. Jablánc) v Bratislavskej stolici z rodu Aponiovcov. Podľa legendy, ktorá sa viaže k už zaniknutému Kostolu sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach, sa rozhodol viesť život pustovníka, ale po násilnom odvlečení domov k rodičom zomrel. Je uctievaný ako „kandidát svätosti“.[1]
| Ján Aponi | |
| uhorský šľachtic (barón) a pustovník | |
 Obraz Jána Aponiho z roku 1618, na ktorom sa mu zjavuje sv. Katarína Alexandrijská. | |
| Iné mená | Ján Apponyi, János Apponyi |
|---|---|
| Úmrtie | 1617 Jablonica, Habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
| Bydlisko | Jablonica |
| Štátna príslušnosť | Habsburská monarchia/Uhorsko |
| Aktívne roky | pustovník: 1617[1] |
Legenda
upraviťPodľa legendy zaznamenanej v spise Bénia Nagya sa mladý Ján uchýlil k pustovníckemu životu a v jaskyni, ktorá sa nachádzala za hlavným oltárom kostola sv. Kataríny na hraniciach obce Naháč v Bratislavskej stolici, Jánovi zjavila sv. Katarína Alexandrijská, ktorá mu povedala, aby na danom mieste postavil kostol na jej počesť.[2]
Podľa staršieho záznamu, rukopisu františkána Jena Kósu (* 1714 – † 1783)[4] o dejinách rádu z roku 1768, sa sv. Katarína zjavila „jednému obyvateľovi Dechtíc, keď sa tam modlil. Panna mu vnukla – podľa tradície – aby postavil na tomto mieste kaplnku.“ Drevenú kaplnku podľa rukopisu postavili obyvatelia Dechtíc z vlastných prostriedkov a navštevovali ju mnohí veriaci z okolia, medzi nimi „muž menom Ján, ktorý pochádzal zo znamenitej a starej rodiny Apponyiovcov“. Kósa ďalej uvádza, že Ján sa tam rozhodol „vnuknutím Ducha Svätého“ začať žiť pustovnícky život a usadil sa v jaskyni v blízkosti kaplnky, kde sa mu zjavila sv. Katarína. Ján sa nedal presvedčiť prosbami ani zastrašiť vyhrážkami príbuzných a priateľov, aby od pustovníckeho života, ktorý „nie je hoden jeho pôvodu“ upustil a keď ho napokon násilím odvliekali do rodičovského domu „prial [si], aby radšej zomrel, akoby ho mali odtrhnúť od služby Bohu, ktorému sa on celý oddal, alebo akoby ho mali pošpiniť krásy tohoto sveta“ a napokon „v tichosti prvú noc zomrel“.[5] Na mieste jaskyne resp. kaplnky bol v roku 1618 postavený kostol a kláštor zasvätený sv. Kataríny Alexandrijskej.[1]
Odkaz
upraviťO pustovníkovi Jánovi Aponim zahrali študenti jezuitského gymnázia v Košiciach (1763) a v Budíne (1767) školskú drámu.[6]
Referencie
upraviť- ↑ a b c História kláštora sv. Kataríny [online]. Bratislava : Katarínka, 2010-01-27 [cit. 2017-08-15].
- ↑ a b NAGY, Béni. Herczeg Eszterházy Pál nádor, a „ferencesek jótevoje” [Františkánsky dobrodinec Pavol Eszterházy]. Eger : [s. n.] 1903, o. 26. Zdroj: MÉSZÁROŠ, František. Životopis Jána Apponyiho, ktorému sa svätá Katarína na mieste kláštora zjavila [online]. Bratislava : Katarínka, 2010-08-14 [cit. 2017-08-15].
- ↑ Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 103-105.
- ↑ Kósa Jenő. In Szinnyei, József (ed.). Magyar írók élete és munkái [Život a dielo maďarských spisovateľov]. 6, Kende – Kozocsa. Budapest : Magyar Könyvkiadók és Könyvterjesztők Egyesülése, 1980. Zdroj: Kósa Jenő [online]. In Arcanum Kézikönyvtár. Budapest : Arcanum Adatbázis Kft, [s. a.] [cit. 2017-08-16].
- ↑ KÓSA, Jenő. [rukopisná história rádu]. Sümeg : [s. n.], 1768, o. 486-48X. Zdroj: MÉSZÁROŠ, František. Životopis Jána Apponyiho, ktorému sa svätá Katarína na mieste kláštora zjavila. Bratislava : Katarínka, 2010-08-14 [cit. 2017-08-15].
- ↑ TAKÁCS, József. A Jezsuita iskoladráma (1581 – 1773) [Jezuitská školská dráma (1581 – 1773]. 2. köt. Budapest : Korda Részvénytárság Nyomdája, 1937, o. 118, 125. Zdroj: MÉSZÁROŠ, František. Životopis Jána Apponyiho, ktorému sa svätá Katarína na mieste kláštora zjavila [online]. Bratislava : Katarínka, 2010-08-14 [cit. 2017-08-15].