Ján Bienik

Ján Bienik (* 26. jún 1887, Lešť-Turie Pole - † 4. august 1932, Čankov) bol cirkevný historik, evanjelický kňaz, pedagóg. Pseudonym: Bukový.[1]

Ján Bienik
slovenský cirkevný historik, evanjelický kňaz, pedagóg
Narodenie26. jún 1887
Lešť-Turie Pole
Úmrtie4. august 1932 (45 rokov)
Čankov

Jeho otec Ján Bienik, jeho matka Adela rod. Lehocká, jeho manželka Elena rod. Abafiová (dcéra Jána Bohuslava Abafiho).[1]

ŽivotopisUpraviť

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, teológiu 1906-1910 v Bratislave. Evanjelický kaplán v Rimavskej Píle, Bačskom Petrovci, v Komárne, 1913-1919 evanjelický farár v Legénde (Maďarsko), 1919-1920 učiteľ na gymnáziu v Lučenci, 1920-1923 farár v Hornej Strehovej, od 1923 v Slovenskom Grobe. Za slovenské presvedčenie sa dostával do rozporov s uhorskou cirkevnou a štátnou vrchnosťou, niekoľko mesiacov väznený. V rokoch 1. svetovej vojny zastával pacifistické stanovisko. V Dennici, Živene, Stráži na Sione uverejnil niekoľko autobiografických realistických rozprávaní. Zbieral ľudovú slovesnosť a materiály so vzťahom k dejinám literatúry, ale venoval sa najmä cirkevným a miestnym dejinám.

DieloUpraviť

  • Dejiny cirkve ev.a.v. Legéndskej, Balassagyarmat roku 1917

ReferencieUpraviť

  1. a b BIENIK, JÁN. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 419.

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť