Ján Hvozdík, neskôr János Juhász (* 31. marec 1886, Parchovany – † 1957, Viedeň) bol slovenský pedagóg, jazykovedec, spisovateľ a politik HSĽS a RSZML v prvej tretine 20. storočia.

Ján Hvozdík
Ján Hvozdík
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1929
Biografické údaje
Narodenie31. marec 1886
Parchovany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie1956
Viedeň, Rakúsko
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana
Profesiapedagóg, jazykovedec
Národnosťslovenská/maďarská
Vierovyznanierímskokatolícke

Životopis upraviť

V roku 1907 vyštudoval gymnázium v Košiciach a v štúdiách pokračoval na Budapeštianskej univerzite. Na univerzite spromoval v roku 1914 zo slovanských jazykov. Po ukončení štúdií pracoval ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Košiciach. Neskôr pôsobil ako učiteľ v Bratislave.[1]

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS. Kandidoval v XXI. volebnom kraji (Prešov). V poslaneckej snemovni zasadal v rozpočtovom, sociálnom, zahraničnom a pôdohospodárskom výbore.[2] Po procese s Vojtechom Tukom sa jeho politická aktivita znížila. Neskôr sa s politikou HSĽS rozišiel a vstúpil do agrárnej strany, za ktorú z posledného miesta na kandidátke aj kandidoval v parlamentných voľbách v roku 1935.[3] Istý čas mal aj vlastnú stranu (Sedliacka radikálna strana), ktorá sa však nepresadila. V roku 1943 mu minister vnútra Alexander Mach odňal slovenské štátne občianstvo. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádzalo, že Ján Hvozdík sa v tom čase zdržiaval v cudzine a vyvíjal protištátnu činnosť.[4] Od roku 1945 sa zdržiaval vo Viedni, kde aj v roku 1956 zomrel.[1]

V priebehu tridsiatych rokov vypracoval podrobný maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský slovník. V roku 1956 mu v Budapešti vyšiel satirický román Pókhálóban (V pavučine), v ktorom satirickým spôsobom popisoval zákulisie politiky a politikov medzivojnového Československa. Dielo spôsobilo aj menší diplomatický rozruch. Napriek tomu, že osoby vystupujúce v knihe mali pozmenené mená, viacero funkcionárov KSČ sa ešte aj po vyše 25 rokoch v niektorých postavách spoznali, keďže viacerí z nich boli členmi HSĽS.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1918—2004 [online] [online]. [Cit. 2021-09-14]. Dostupné online.
  2. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-09-14]. Dostupné online.
  3. Kandidátne listiny republikánskej strany. Slovenský denník (Bratislava), 5.5.1935, roč. XVIII, čís. 105, s. 2.
  4. Pozbavení štátneho občianstva. Slovák (Bratislava), 21.11.1943, roč. XXV, čís. 268, s. 7.