Wikipédia

Javor tatársky

Javor tatársky[2] (lat. Acer tataricum)[3] je opadavý, obyčajne viackmenný krovitý strom, vysoký 7 až 10 metrov z rodu javor (Acer) z čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae).

Javor tatársky

Javor tatársky; listy a nažky (jeseň)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Euacer tataricum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Je to druh pôvodne rozšírený v teplých oblastiach juhovýchodnej Európy a Malej Ázie. Do západnej Európy bol zaviedli roku 1759 a skoro našiel uplatnenie aj mimo botanických záhrad.[4]

Opis

upraviť

Javor tatársky má púčiky široko kužeľovité, 2 až 4 mm dlhé, vrcholové obyčajne párne, pazušné často po tri vedľa seba, šupiny tmavohnedé, na okraji s bielym lemom.[5]

Listy sú protistojné a stopkaté, stopky 2 až 4 cm dlhé. Čepele listov sú podlhovasto vajcovité, na báze niekedy s dvoma lalokmi, na okraji dvojito pílkovité, 6 až 9 cm dlhé, 2 až 4 cm široké, dlaňovito žilovaté, na obidvoch stranách svetlo zelené, na jeseň červenajúce, na rube na listových žilách chlpaté.[5][4][6]

Kvety javora tatárskeho rastú v priamych koncových metlinách a rozvíjajú sa až po olistení. Kališné lístky sú zelenkasté, do 4 mm dlhé, belavé, riedko chlpaté lupienky. Tyčinky sú dlhšie ako kvetné obaly. Semenník je chlpatý. Kvety rozkvitajú v máji až júni.[5][4][6]

Z oplodnených kvetov sa vyvíjajú typické dvojnažky. Sú 2 až 3 cm dlhé, smerom dopredu rozšírené a oblúkovite dovnútra ohnuté. Sprvu zelené, neskôr ich horné hrany dostávajú karmínovočervenú kontúru.[5][4][6]

Rozšírenie

upraviť

Pôvodným domovom javora tatárskeho je juhovýchodná Európa, Malá Ázia, Irán a Kaukaz. Slovenskom vedie jeho severná hranica a vyskytuje sa len v jeho južnej časti, tiahne sa od Senca po hranicu s Ukrajinou.[6]

Ekológia

upraviť

Javor tatársky kvitne od mája do júna. Zo všetkých u nás rastúcich javorov najviac odoláva suchu a nie je náročný na pôdu. Je charakteristický pre panónsku oblasť. Netvorí čisté porasty ale vystupuje ako súčasť spodnej vrstvy v lužných lesoch, ďalej v predhoriach mezofilných lesov, na hlbokých sprašových pôdach ale aj na sutinách a skalných svahoch. Optimálne stanovištia má na sprašových pahorkatinách v suchších typoch dubových lesov, maximálne do výšky 430 m n. m.[5]

Význam a využitie

upraviť

Je to drevina dosť tolerantná voči nízkym teplotám, má zaujímavú textúru a architektúru koruny, ktorá v priebehu roka niekoľko raz mení svoj vzhľad. Má veľkú sadovnícku hodnotu.[4]

Hrozby a choroby

upraviť

Javor tatársky býva napadaný monofágnymi škodcami, ktorí sa bežne vyskytujú aj na ostatných druhoch z čeľade mydlovníkovité. Z motýľov sú to hlavne Phyllonorycter acerifoliella[7] a Stigmella aceris,[8] ktoré sa živia listovými pletivami a vytvárajú na nich typické úzke chodbičky (míny).

Hálky na listoch hostiteľa tvorí z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae), muška Dasineura rubella[9] a z roztočov (Acari) Aceria cephalonea.[10]

Poddruhy

upraviť

Podľa súčasnej koncepcie sú v rámci rodu javor tatársky akceptované poddruhy:[3]

Galéria

upraviť
  •  
    Javor tatársky; pučiace kvety
  •  
    Javor tatársky; kvety
  •  
    Javor tatársky; listy (jar)
  •  
    Javor tatársky; listy (neskoré leto)
  •  
    Javor tatársky; list (detail)
  •  
    Javor tatársky; listy (neskorá jeseň)
  •  
    Javor tatársky; nezrelé nažky
  •  
    Javor tatársky; listy a nažky (jeseň)
  •  
    Javor tatársky; list a okrídlená nažka
  •  
    Javor tatársky; zrelé nažky
  •  
    Javor tatársky; zrelé nažky
  •  
    Javor tatársky; dospelý strom (ker)

Referencie

upraviť
  1. ↑ Crowley, D. 2018. Acer tataricum. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T193877A2288126. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-1.RLTS.T193877A2288126.en. Accessed on 11 April 2022.
  2. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.200. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
  3. ↑ a b Acer tataricum L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ a b c d e V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  5. ↑ a b c d e Flóra Slovenska IV/1 [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1984, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d Peter Mižík. ACER TATARICUM L. – javor tatarský / javor tatársky [online]. BOTANY.CZ, 2008-05-05, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (slovensky/česky)
  7. ↑ W.N. Ellis. Phyllonorycter acerifoliella, maple midget [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ W.N. Ellis. Stigmella aceris (Frey, 1857); scarce maple pigmy [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ W.N. Ellis. Dasineura rubella [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ W.N. Ellis. Aceria cephalonea [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ Acer tataricum subsp. aidzuense [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ Acer tataricum subsp. ginnala [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ Acer tataricum subsp. semenovii [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ Acer tataricum subsp. tataricum [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ Acer tataricum subsp. theiferum [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Javor_tatársky&oldid=7926931“