John Lewis

John Lewis (* 21. február 1940 Troy, Alabama – † 17. júl 2020 Atlanta, Spojené štáty americké) bol americký politik a líder v boji za občianske práva v USA. Bol členom Demokratickej strany a kongresmanom v Snemovni reprezentantov USA pre 5. volebný okrsok štátu Georgia.[1]

John Lewis
politik a obhajca občianskych práv
John Lewis
Člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov pre 5. volebný okrsok štátu Georgia
V úrade
3. január 1987 – 17. júl 2020
Predchodca Wyche Fowler neobsadené Nástupca
3. Predseda Študentského nenásilného koordinačného výboru
V úrade
Jún 1963 – Máj 1966
Predchodca Charles McDew Stokely Carmichael Nástupca
Biografické údaje
Narodenie21. február 1940
Troy, Alabama
Úmrtie17. júl 2020 (80 rokov)
Atlanta, Georgia
Politická stranaDemokratická strana
Alma materAmerican Baptist College (BA)
Fisk University (BA)
Rodina
Manželka
Lillian Miles
Deti1
Odkazy
John Lewis na house.gov
Spolupracuj na CommonsJohn Lewis
(multimediálne súbory)

Mladosť a vzdelanieUpraviť

John Lewis vyrastal v dobe rasovej segregácie, tento fakt mal vplyv na celú jeho budúcu kariéru. Počas celého života sa venoval ochrane občianskych práv, zabezpečeniu občianskych slobôd a tomu, aby vybudoval jeho slovami nazvanú "Milovanú komunitu".[2] V detstve musel pracovať so svojimi rodičmi ktorí platili nájom za pôdu na ktorej pracovali. Vyrastal na rodinnej farme a navštevoval segregované verejné školy v Pike County, štát Alabama. Rozhodnutie z prípadu najvyššieho súdu Spojených štátov z 1954 Brown verzus školská rada Topeky nemalo vplyv na štúdium Johna Lewisa. Vyštudoval náboženstvo a filozofiu na Fisk University s titulom B.A a titul B.A má aj z American Baptist College. V mladosti ho inšpiroval prejav Martina Luthera Kinga v súvislosti s politickým a spoločenským protestom "Bojkot autobusu Montgomery" ktorý počul v rádiu, išlo o kampaň súvisiacu s rasovou segregáciou vo verejnej hromadnej doprave v meste Montgomery, štát Alabama.

Boj za občianske právaUpraviť

John Lewis sa v 1957 presťahoval do hlavného mesta Nashvill v štáte Tennessee kde navštevoval Baptistický teologický seminár na ktorom získal poznatky o nenásilných protestoch a pomáhal s organizáciou nenásilných tkz. sit-in (okupačných) akcií v malých reštauráciach ktoré boli súčasťou nenásilných sit-in akcií Greensboro. Počas týchto akcií bol prvý krát zatknutý ale v boji za občianske práva pokračoval a v 1961 bol súčasťou jázd za slobodu.

Jazdci slobody boli aktivisti hnutia za občianske práva ktorí cestovali medzištátnymi autobusovými linkami centrami juhu USA, kde upozorňovali na pretrvávajúcu rasovú segregáciu. Bola to nebezpečná práca ktorá viedla k zatknutiu a ublíženiu na zdraví pre mnohých zúčastnených vrátane Johna Lewisa. Účastníci sa vystavovali nebezpečenstvu jednoducho tým, že si sadli na miesta ktoré boli vyhradené pre ľudí s bielou farbou pleti.

Pochod na WashingtonUpraviť

V 1963 sa John Lewis stal predsedom Študentského Nenásilného Koordinačného Výboru a v ten istý rok bol jeden z "veľkej šestky" vedúcich osobností v boji za občianske práva ktorí pomoli zorganizovať pochod na Washington. John Lewis bol najmladší rečník na pochode a musel zmeniť svoj prejav aby vyhovel iným organizátorom, okrem iného povedal : "Všetci uznávame skutočnosť, že ak sa majú v našej spoločnosti uskutočniť významné spoločenské, politické a hospodárske zmeny, musia ich ľudia, masy, priniesť."[3]

Pochod zo Selmy do MontgomeryUpraviť

 
John Lewis v 1964

Po pochode na Washington v 1964 nadobudol platnosť Zákon o občianskych právach ale napriek tomu nebola uľahčená možnosť hlasovať vo voľbách Afroameričanom žijúcim na juhu. Aby na to upozornili, John Lewis a Hosea Williams patrili medzi usporiadateľov Pochodov zo Selmy do Montgomery ktoré začali 7. marca 1965 a trvali 18 dní. Okrem toho, že pochody mali medializovať úsilie Afroameričanov na juhu plne uskutočniť ústavou garantované voličské právo, účel protestov bol aj postaviť sa proti segregácií a posilniť podporu navrhovaného Zákona o hlasovacích právach z roku 1965, ktorý mal zakázať diskrimináciu pri výkone voličského práva. 7. marca 1965 John Lewis a Hosea Williams viedli viac než 600 pokojných a disciplinovaných protestantov cez most Edmund Pettus Bridge v meste Selma, štát Alabama. Účastníci pochodu boli napadnutí štátnymi príslušníkmi a nastala konfrontácia ktorá sa stala známou pod názvom "Krvavá nedeľa". Nezmyselná krutosť ktorá bola zaznamenaná na fotografiách a videu sa dostala do správ vo všetkých štátoch USA a urýchlila prijať zákon o hlasovacích právach. John Lewis bol pri tejto konfrontácií vážne zranený.

Napriek viac než 40 zatknutiam, fyzickým útokom a vážnym zraneniam zostal John Lewis oddaným obhajcom filozofie nenásilia.

Po odchode zo Študentského nenásilného koordinačného výboru v 1966 pokračoval v podpore Hnutia za občianske práva v pozícií "Associate Director of the Field Foundation" a zúčastňoval sa na programoch registrácie voličov Južnej regionálnej rady. Zarmucujúce správy o smrti Martina Luthera Kinga a Roberta Kennedyho v 1968 nezastavili Johna Lewisa v jeho práci oslobodzovania menšín. V 1970 sa stal riaditeľom Projektu vzdelávania voličov (VEP) ktorý počas jeho pôsobenia pomohol zaregistrovať milióny voličov z menšín.

V 1977 Prezident Jimmy Carter vymenoval Johna Lewisa aby riadil viac než 250 000 dobrovoľníkov federálnej dobrovoľníckej agentúry ACTION.

Do Atlanta City Council (Rady mesta Atlanta) bol John Lewis zvolený v 1981. Počas pôsobenia v rade bol obhajcom pre etiku vo vláde a "neighborhood preservation".

Počas svojho života sa John Lewis významne angažoval aj v boji proti anitsemitizmu a zlepšovaniu vzťahov Židov a Afroameričanov.[4] V 1982 bol spoluzakladajúcim členom Atlanta Black-Jewish Coalition.[5]

V novembri 1986 bol zvolený za Člena Snemovne reprezentantov Spojených štátov pre 5. volebný okrsok štátu Georgia.

Bol tiež líder Demokratickej strany v Snemovni reprezentantov, od 1991 na pozícií Chief Deputy Whip a od 2003 na pozícií Senior Chief Deputy Whip.

Knižná tvorbaUpraviť

John Lewis je spoluautor najpredávanejšieho ilustrovaného románu The New York Times, memoárnej trilógie MARCH, ktorý napísal s Andrew Aydinom a ilustroval ho Nate Powell. Prvá kniha získala ocenenie Americkej knižnej asociácie (ALA) za rok 2014 Coretta Scott King Book Award Author Honor a Označenie ALA Pozoruhodná kniha pre deti. Okrem toho sa román stal jedným z desiatich najlepších ilustrovaných románov pre dospievajúcich v 2014 a bol prvým ilustrovaným románom ktorý získal Robert F. Kennedy Book Award. Za jednu z najlepších kníh v 2013 ju označili USA Today, The Washington Post, Boston Globe, Publishers Weekly, Library Journal, School Library Journal, The Horn Book Review, Paste, Slate, Kirkus Reviews a Booklist, okrem iných.

Kniha MARCH: Book Two bola vydaná v 2015 a okamžite sa stala bestsellerom New York Times a The Washington Post. Knihy MARCH sa používajú v školách po všetkých štátoch USA na vzdelávacie účely o Hnutí za občianske práva pre ďalšiu generáciu mladých aktivistov a je knihou, ktorá bola vybraná na spoločné čítanie v prvom ročníku na vysokých školách a univerzitách napríklad Michigan State University, Georgie State University, Marquette University, University of Utah, Henderson State University, University of Illinois Springfield, Washburn University a mnohých iných.

John Lewis je tiež autor knihy : po anglicky "Across That Bridge : Life Lessons and a Vision for Change", po slovensky: "Cez ten most: Lekcie života a vízia zmeny", ktorú napísal s Brendou Jones.

O živote Johna Lewisa bola napísaná biografia ktorá dostala mnohé ocenenia : Walking With The Wind: A Memoir of the Movement a boli o ňom tiež napísané knihy: Freedom Riders: John Lewis and Jim Zwerg on the Front Lines of the Civil Rights Movement a John Lewis in the Lead.[2]

Verejné vyhláseniaUpraviť

Po výhre Baracka Obamu v Prezidetnských voľbách v 2008 John Lewis povedal : "Keď sme sa snažili registrovať voličov, chodili na jazdy slobody, Sitting-in akcie, prišli sem do Washingtonu prvý krát, boli zatknutí, išli do väzenia, boli zbití, nikdy som si nemyslel - nikdy som nesníval - o možnosti že Afroameričan bude raz zvolený za Prezidenta Spojených štátov."

Pri príležitosti prijatia ocenenia za knihu MARCH kde bol aj spoluautor Andrew Aydin a ilustrátor Nate Powell John Lewis povedal : "Niektorí z Vás vedia že som vyrastal vo vidieckej Alabame, veľmi chudobný, doma sme mali veľmi málo kníh." (...) "Pamätám si v 1965, keď som mal 16, išiel som do verejnej knižnice po vstupnú kartu do knižnice a bolo nám povedané že knižnica je len pre bielych a nie pre farebných. A prísť sem a získať toto ocenenie, znamená veľmi veľa."

Prehovoril tiež o dôležitosti kníh v jeho živote : "Mal som skvelú učiteľku na základnej škole ktorá mi povedala : Čítaj, dieťa moje, čítaj, a ja som skúsil čítať všetko" (...) "Milujem knihy".[3]

OceneniaUpraviť

 
Prezidentská Mediala Slobody od Prezidenta Baracka Obamu v 2011

John Lewis získal viac než 50 čestných titulov od prestížnych vysokých škol a univerzít v Spojených štátoch vrátane Harvardovej Univerzity, Brownovej Univerzity, Pennsylvánskej Univerzity, Duke Univerzity, Princenton Univerzity, Morehouse College, Clark Atlanta Univerzity, Howard Univerzity, Brandeis Univerzity, Columbia Univerzity, Fisk Univerzity a Troy State Univerzity.

Získal mnohé ocenenia popredných národných a medzinárodných inštitúcií medzi ktoré patrí "Najvyššie civilné vyznamenie" ktoré mu udelil Prezident Barack Obama a okrem iných aj tieto:

  • Prezidentská Medaila Slobody
  • Lincolnova Medaila z historického divadla Ford
  • Golden Plate Award od The Academy of Excellence
  • Ocenenie Preservation Hero Award od National Trust for Historic Preservation
  • Capital Award of the National Council of La Raza
  • Cena Nenásilného Mieru Martina Luthera Kinga
  • Prezidentská Medaila Univerzity Georgetown
  • Mediala NAACP Spingarn
  • The National Education Association Martin Luther King Jr. Memorial Award

a jediné ocenenie ktoré vydala Nadácia Knižnice Johna F. Kennedyho "Cena za odvahu".

John Lewis poskytol tiež interview pre mnohé dokumentárne filmy, spravodajské relácie a časopisy.

Povedali o Johnovi LewisoviUpraviť

 
Prezident Barack Obama objíma Johna Lewisa pri príležitosti spomienkovej slávnosti 50. výročia Krvavej Nedele a Pochodu zo Selmy do Montgomery. 7. marec 2015

44. Prezident Spojených štátov Barack Obama : "Miloval túto krajinu tak veľmi, že riskoval svoj život a svoju krv aby splnil svoj sľub". (...) "A po celé desaťročia nielenže obetoval všetko pre slobodu a spravodlivosť, ale inšpiroval generácie ktoré sa pokúsili žiť podľa jeho príkladu".

Nancy Pelosiová, členka Snemovne reprezentantov Kongresu USA : "John Lewis bol titánom hnutia za občianske práva ktorého dobrota, viera a statočnosť zmenili náš národ".

Časopis Roll Call : "Volali ho Svedomie Amerického Kongresu" (...) "John Lewis...je skutočný americký hrdina a morálny líder ktorý vzbudzuje rešpekt v celej snemovni".[3][6]

ReferencieUpraviť

  1. Congressman John R. Lewis [online]. achievement.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  2. a b BIOGRAPHY [online]. www.johnlewis.house.gov, [cit. 2020-07-23]. Dostupné online.
  3. a b c John Lewis [online]. biography.com, 18.07.2020, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  4. A. GREENBLATT, Jonathan. John Lewis Was a Champion of Black-Jewish Ties. We Must Build on His Legacy [online]. newsweek.com, 22.07.2020, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  5. FRANK, Sherry. Farewell to My Hero John Lewis [online]. atlantajewishtimes.timesofisrael.com, 27.07.2020, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  6. NILAND, Olivia. This Is How People Are Remembering Congressman And Civil Rights Giant John Lewis [online]. buzzfeednews.com, 18.07.2020, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.