Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho
Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho[1] (iné názvy: Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho, Kánon utierne svätého Demetera[1], kánon/ofícium na počesť Dimitra Solúnskeho, kánon svätého Demetra Solúnskeho, kánon na počesť svätého Dimitra)[2][3][4] je staroslovienska básnická skladba veľkomoravského pôvodu, ktorá oslavuje svätého Demetera Solúnskeho, patróna mesta Solún.[5][6]
Autor a doba vzniku
upraviťAutorom je buď Konštantín Filozof[pozn 1] alebo Metod.[2] Je pravdepodobné, že ho nepísali spolu.[pozn 2] Kánon pochádza pravdepodobne z rokov 864 – 867 (prípadne vznikol hneď po príchode na Veľkú Moravu).[7] Na vznik počas prvej časti pôsobenia solúnskych bratov poukazuje zmienka o boji s trojjazyčníkmi[10] na Veľkej Morave, teda medzi prívržencami slovanskej a latinskej liturgie.
Text kánonu sa zachoval v opisoch v cirkevnej slovančine ruskej redakcie z 11. - 14. storočia a bulharských z 13. storočia.[2] Kánon má deväť spevov.[6]
Obsah
upraviťAutor spomína na svoju vlasť a mesto Solún (ktorého patrón bol práve svätý Demeter)[2] a žiali nad svojím neľahkým osudom v neprajnej cudzej krajine.[4] Historicky najcennejší je deviaty spev.[6]
Ukážka
upraviť| „ | Prečo múdry, biedni tvoji sluhovia jediní postrádame tvojej krásy i slávy? Pre lásku k Stvoriteľovi po cudzích krajinách i mestách, na potupenie, blažený, trojjazyčníkov a heretikov námahy bojov znášajúc. Zhliadni, blažený ochráň dnes svoje vojvodstvo, lesť pošliapuc trojjazyčníkov, dôstojne nás ochraňujúc medzi barbarmi, svätý, pretože sme z tvojej domoviny, a naprav nás hneď do Kristovho čestného prístavu tichého. |
“ |
| – kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho, 9. spev[6] | ||
Poznámky
upraviť- ↑ Pozri napr.: „Lyrický charakter pamiatky korešponduje s Konštantínovým básnickým nadaním.“[7], podobne:[8][9].
- ↑ „Zdá sa pravdepodobné, že kánon nenapísali obaja bratia spoločne, pretože na príslušnom mieste, kde sa spomína Solún, nepoužíva vzhľadom na pisateľa duál (dvojné číslo), ale neutrálne množné číslo.“[5]
Referencie
upraviť- ↑ a b kánon In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c d STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 206.
- ↑ MARINČÁK, Šimon. Slovanská liturgia – liturgické dedičstvo byzantskej misie z 9. storočia?. Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, čís. 1, s. 34 – 62. Dostupné online [cit. 2013-07-21]. ISSN 0037-6787.
- ↑ a b KONŠTANTÍN A METOD. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 1. : A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 484 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 307 – 310.
- ↑ a b PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 135 – 139.
- ↑ a b c d PAULINY, Eugen; ONDRUŠ, Šimon. Život a dielo Metoda prvoučiteľa národa slovienskeho. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1985. 205 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 52.) S. 177, 180.
- ↑ a b ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra, 1. časť. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 33, 137.
- ↑ staroslovienska literatúra a hudba. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 590.
- ↑ staroslovienske písomníctvo. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 307.
- ↑ VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 124.
Ďalšia literatúra
upraviť- BRAXATORIS, Martin. Tzv. Metodov Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho. Bratislava : Veda, 2022. 165 s. ISBN 978-80-224-1955-0.