Kéfisodotos Mladší

Kéfisodotos (starogr. Κηφισόδοτος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[2]

Faniciulla, Dievčina z Anzia (Museo delle Terme, Rím) je pravdepodobne dielom Kéfisodota[1]

Kéfisodotos bol syn slávneho aténskeho sochárskeho majstra Praxitela. Volal sa po svojom starom otcovi a bol už štvrtým sochárom v rodine. So svojim otcom a bratom Timarchom pracovali prevažne na gréckej pevnine, ale prijímali objednávky i inde (na ostrovoch i v Malej Ázii).[3]

Aj keď zdedil po otcovi veľké umelecké nadanie, nezaraďujú ho k najslávnejším sochárom. Zo zachovaných diel sa mu pripisuje Faniciulla alebo Dievčina z Anzia, objavená v ruinách jednej z víl rímskeho cisára Nera. Datujú ju do druhej polovice 3. stor. pred Kr. a patrí k vzácnym helenistickým originálom objavených na pôde Talianska.[4] Toto dielo je zbavené klasických konvencií a svedčí o novej estetike, odlišnej od Feidiovej, ktorý sa zameral hlavne na dosiahnutie ideálnej ľudskej podoby.[1]

O sochárskych dielach Kéfisodota (už nezachovaných) nám podávajú svedectvá starovekí autori a epigrafické nálezy na podstavcoch. Rímsky spisovateľ Plínius o jeho dielach uvádza: „Od neho je všeobecne známe obdivuhodné súsošie v Pergame, kde prsty zápasníkov, vtlačené do tela, sú také prirodzené, že celkom potláčajú u pozorovateľa predstavu mramoru. V Ríme je možné od neho vidieť Latonu vo svätyni na Palatíne, Venušu v pomníkoch Pollia Asinia a medzi stĺporadím Octavie (Porticus Octaviae) v chráme bohyne Juno Aesculapa a Dianu.[5] Staroveký cestovateľ Pausanias na svojich cestách po Grécku videl spoločné diela synov Praxitela, a to v aténskom chráme boha Area sochu bohyne vojny Enyo[6] a oltár v boiótskych Tébach, na pôvodnom mieste Kadmovho paláca (na námestí akropole), najpozoruhodnejšej tébskej pamiatky.[7]

Medzi stratené diela bratov patrí socha aténskeho dramatika Menadra, ktorej podstavec s nápisom objavili v Atike.[8] Niektoré repliky (aj fresky, Menandrova freska z vily v Pompejách) tejto sochy sa zachovali. Menander sedí pohodlne na stoličke, hlavu má vztýčenú a v tvári má výraz svetaskúseného muža.[9] V Atike bol objavený aj podstavec s nápisom pôvodne nimi zhotovenej sochy ich strýka Theoxenida.[10]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 132.
  2. Antonio Corso, Studia archaeologica, str. 143
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 401.
  4. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 136.
  5. Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 292.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 37.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 204.
  8. Inscriptiones Graecae, IG II² 3777 [1]
  9. Menander, John Maxwell Edmonds, The Fragments of Attic Comedy, str. 535
  10. Inscriptiones Graecae, IG II² 3876 [2]