Kašubovia

Kašubovia
*Kaszëbi*
Populácia
	v Poľsku medzi 500 000 (2007) až 570 000 (2005), z ktorých 233 000 prehlasuje etnicko-národnú identitu
Jazyk(y)
	kašubčina, poľština
Náboženstvo
	rímskokatolícka cirkev, protestantizmus
Príbuzné národy
	Poliaci, Pomoranskí Slovinci, Lužickí Srbi

Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.

História

Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočiam kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 1648 – 1720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska, sa švédski králi titulovali aj ako kašubskí vojvodovia. V roku 1843 bol v Kašubsku, už ako súčasť Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.

Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643. Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:

Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta;
Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.

Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 1866 – 1868), a napísali niekoľko diel.

Obývané oblasti

V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin; Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.

Powiat pucki: 1. mesto Hel, 2. mestská gmina Jastarnia, 3. mesto a gmina Puck, 4. mestská gmina Władysławowo, 5. gmina Kosakowo, 6. gmina Krokowa
Powiat wejherowski: 1. mesto Reda, 2. mesto Rumia, 3. mesto a gmina Wejherowo, 4. časť gminy Choczewo, 5. gmina Gniewino, 6. gmina Linia, 7. gmina Luzino, 8. gmina Łęczyce, 9. gmina Szemud
Powiat lęborski – časť: 1. časť gminy Cewice.
Powiat bytowski – časť: 1. mesto a gmina Bytów, 2. gmina Czarna Dąbrówka, 3. gmina Lipnica, 4. gmina Parchowo, 5. gmina Studzienice, 6. gmina Tuchomie
Powiat kartuski: 1. mesto a gmina Kartuzy, 2. mesto a gmina Żukowo, 3. gmina Chmielno, 4. gmina Przodkowo, 5. gmina Sulęczyno, 6. gmina Sierakowice, 7. gmina Somonino, 8. gmina Stężyca.
Powiat kościerski: 1. mesto a gmina Kościerzyna, 2. gmina Dziemiany, 3. gmina Karsin – časť, 4. gmina Lipusz, 6.Nowa Karczma – časť
Powiat chojnicki – časť: 1. mesto a gmina Brusy, 2. gmina Chojnice – jej severná časť, 3. gmina Konarzyny
Powiat człuchowski – časť: 1. gmina Przechlewo – časť

mestá: Gdansk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdyňa, Sopot – v ktorých spolu žije okolo 70 000 Kašubov

V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6 200 km².

Počet

Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300 000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50 000 až 500 000. V sčítaní obyvateľov v Poľsku v roku 2002 len 5 100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51 000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.

Jazyk

Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdansk a Gdyňa, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy – poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.