Kališský štatút
Kališský štatút (tiež Kališské privilégium, poľ. Statut kaliski) je historické stredoveké privilégium pre židov vydané veľkopoľským kniežaťom Boleslavom VI. Pobožným 16. augusta 1264 v Kaliszi[1] a potvrdené Kazimírom III. Veľkým v roku 1334 (a ďalšími panovníkmi), rozšírené na celú Korunu poľského kráľovstva. Štatút vytváral osobitnú ochranu v Poľsku, keď boli v západnej Európe prenasledovaní, či dokonca nútení emigrovať (Anglicko v roku 1290, Francúzsko v roku 1290, Španielsko v roku 1492). Tieto práva zahŕňali výlučnú právomoc židovských súdov v židovských záležitostiach a ustanovili samostatný súd pre iné trestné veci týkajúce sa kresťanov a židov, ktorý mal zabrániť ich diskriminácii. To viedlo k vytvoreniu samostatného súdu a bezpečnosti, čo prilákalo do Poľska židovských prisťahovalcov z celej Európy.
._Statute_of_Kalisz,_frontispiece_(Casimir_the_Great)_(1927),_Paris.jpg)
Historik Romuald Hube v článku Boleslavské židovské privilégium a jeho potvrdenia z roku 1880 tvrdil, že 36-bodová verzia dokumentu bola sfalšovaná za vlády Kazimierza Jagelovského po roku 1400.[2] Tento názor je ojedinelý a súčasní historici ho nepodporujú.[3]
Príklady
upraviťNasledujú skrátené príklady z celkovo 36 bodov Kališského štatútu:[4]
1. ... Ak by bol žid postavený pred súd, musí proti nemu svedčiť nielen kresťan, ale aj žid, aby sa prípad považoval za platný.
2. ... Ak nejaký kresťan zažaluje žida, tvrdiac, že u neho založil cenné papiere, a žid to poprie, tak ak kresťan odmietne prijať jednoduché slovo žida, žid zložením prísahy musí byť od kresťana oslobodený.
10. ... Ako trest za zabitie žida je potrebný primeraný trest a konfiškácia majetku.
11. ... Za udretie žida sa uplatní trest obvyklý v krajine.
13. ... Židia nesmú platiť za prevoz svojich mŕtvych.
14. Kresťan ničiaci cintorín okrem bežného trestu príde o majetok.
Vydanie z 20. storočia
upraviťV 20. rokoch 20. storočia poľsko-židovský výtvarník a aktivista Artur Szyk (1894 – 1951) iluminoval Kališský štatút v cykle 45 miniatúr.[5] Okrem latinského originálu Szyk preložil text štatútu do poľštiny, hebrejčiny, jidiš, taliančiny, nemčiny, angličtiny a španielčiny. V roku 1929 boli Szykove miniatúry štatútu v Poľsku, konkrétne v Lodži, Varšave, Krakove a Kaliszi.[6] S podporou poľskej vlády boli vybrané miniatúry Štatútu vystavené aj v Ženeve v roku 1931. Originály Szykových miniatúr sa v súčasnosti nachádzajú vo fonde Židovského múzea (New York).[7]
Referencie
upraviť- ↑ Władysław Kościelniak, Krzysztof Walczak: Kronika miasta Kalisza. Kalisz: Kaliskie Towarzystwo Przyjaciół Nauk, 2002, S. 25, 30. ISBN 83-85638-43-1.
- ↑ Stanisław Bylina, Kościół, kultura, społeczeństwo: studia z dziejów średniowiecza i czasów nowożytnych, Semper, 2000, ISBN 978-83-86951-78-9.
- ↑ Marcin Hlebionek: Bolesław Pobożny. Wielkopolska na drodze do zjednoczonego królestwa (1224/1227–6, 13 lub 14 IV 1279). Kraków: vyd. „Avalon”, 2017, S. 226. ISBN 978-83-7730-244-6.
- ↑ Kališský štatút Boleslava Pobožného pre židov z roku 1264.
- ↑ Ansell, Joseph P. Art against Prejudice: Arthur Szyk's Statute of Kalisz. The Journal of Decorative and Propaganda Arts 14 (1989): 47–63. doi:10.2307/1504027.
- ↑ Ansell, Joseph P. Arthur Szyk: Artist, Jew, Pole. Portland: The Littman Library of Jewish Civilization, 2004. 62.
- ↑ Widmann, Katja and Johannes Zechner. Arthur Szyk – Drawing Against National Socialism and Terror. Berlin: Deutsches Historisches Museum, 2008.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Statut kaliski na poľskej Wikipédii a Statute of Kalisz na anglickej Wikipédii.