Karnátaka
Karnátaka (po angl. a niekedy po slovensky Karnataka; po kannadsky: ಕರ್ನಾಟಕ - Karnátaka; po hindsky कर्नाटक - Karnátak, po anglicky Karnataka) je jeden zo štyroch južných štátov Indie.
| Karnátaka | |
| Karnataka | |
| štát | |
| Štát |  India
|
|---|---|
| Počet okresov | 30 |
| Súradnice | 12°58′S 77°33′V / 12,967°S 77,550°V |
| Hlavné mesto | Bangalúr |
| Rozloha | 191 976 km² (19 197 600 ha) |
| Obyvateľstvo | 52 850 562 (2001) 9.[1] |
| Hustota | 275,3 obyv./km² |
| Vznik | 1. november 1956 |
| Guvernér | Hansraj Bhardwaj |
| Časové pásmo | UTC+5:30 |
| ISO 3166-2 | IN-KA |
| Oficiálne jazyky | Kannadčina |
| Náboženstvo | Hinduizmus (83,9 %), Islam (12,2 %), Kresťanstvo (1,9 %), Džinizmus (0,8 %),Budhizmus (0,7 %), iné |
.svg) | |
| Webová stránka: karunadu.gov.in | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pred rokom 1973 bol názov „Štát Maisúr“ (po angl. Mysore), vytvorený zo staršieho Maisúrskeho kráľovstva v roku 1950, a v roku 1956 rozšírený o regióny susedných štátov, kde sa používal kannadský jazyk.
Hlavným mestom štátu je Bangalúr (Bengalúru; angl.: Bangalore) je to jediné mesto v štáte s obyvateľstvom presahujúcim 1 milión. Ďalšie väčšie mestá sú Maisúr (angl. Mysore), Mangalúr (Mangalore), Húbli-Dhárvár (Hubli-Dharwad), Béllári (Bellary) a Bélgánv (Bélgáon, angl. Belgaum). Úradným jazykom štátu Karnátaka je kannadčina. Od roku 2001 je jedným z desiatich štátov Indie, v ktorých obyvateľov počet prevyšuje 50 miliónov.
Dejiny
upraviťV Karnátake vládli postupne budhistické, hinduistické a moslimské dynastie. Prenikal sem aj vplyv džinizmu. V prvom tisícročí pred Kr. na celom území boli boje o moc medzi rôznymi kráľovstvami (najväčšie boje boli medzi kráľovstvami Vákátakov a Guptovcov). Od 6. do 8. storočia v Karnátake vládli Pallavovia. V 13. storočí niektoré kráľovstvá v dnešnej Karnátake porazil islamský konvertita generál Malik Kafúr. V stredoveku sa pod hrozbou moslimských výbojov spojili drobné hinduistické štáty na juhu a vytvorili alianciu na čele s rodom Vidžajanagar. Bratia Harihara a Bukka založili pompézne mesto Vidžajanagar, z ktorého ovládali celú ríšu vtedy siahajúcu od Bengálskeho zálivu až po Arabské more. Moslimská vojenská prevaha v 1565 dosiahla vrchol a zničila celé mesto Vidžajanagar. Dnes sú tam iba zrúcaniny.
Geografia
upraviťKarnátaka hraničí s federálnymi štátmi Goa na severozápade, Maháraštra na severe, Ándhrapradéš na východe, Tamilnádu na juhovýchode a Kérala na juhozápade, ako aj s Arabským morom na západe.
Karnátaka sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti. Na 320 km dlhé a iba 48 až 64 km široké pobrežné pásmo na západe, nasleduje Západoghatské horské pásmo, ktorého výška nepresahuje 2 695 m. N m. Najväčšiu časť spolkového štátu zaujíma Dekkanská plošina. Na krajnom juhu do štátu zasahuje malá časť pohoria Nílgiri.
Na Dekkanskej plošine pramenia tri dôležité rieky Kávérí, Krišna a Tungabhadra. Treba však pripomenúť, že tieto rieky získavajú vodu iba z dažďov a v suchom a horúcom jarnom období takmer vysychajú.
Podnebie
upraviťPodnebie Karnátaky je tropické. V celej krajine sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny sú nerovnomerné.
Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dažde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500 mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupuje Západoghatské horské pásmo, ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000 mm.
Tiež na Dekanskej plošine, najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu podnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky (Bídžápur, Gulbarga, Rájčúr, Béllári) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, Bangalúr, je známe ako zóna komárov.
Politické členenie
upraviťKarnátaka je rozdelená na 4 divízie (Bangalúr, Bélgánv, Gulbarga a Maisúr) a 30 okresov (districts) (v zátvorke je názov hlavného mesta, iba ak sa tento odchyľuje od názvu okresu):
Okresy
upraviťNázvy sú (ak nie je označené inak) uvedené na prvom miest v hindčine, v zátvorke v angličtine
| Okres | Administratívne centrum | Rozloha km² |
Počet obyv. (2001) |
Hustota obyv. na km² | |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Bágalkót (Bagalkot) | Bágalkót (Bagalkot) | 6 575 | 1 651 892 | 251 |
| 2 | (angl.:) Bangalore Urban | Bangalúr (Bangalore) | 2 190 | 6 537 124 | 2 985 |
| 3 | (angl.:) Bangalore Rural | Bangalúr (Bangalore) | 2 257 | 850 968 | 377 |
| 4 | Bélgánv (Belgaum) | Bélgánv (Belgaum) | 13 415 | 4 214 505 | 314 |
| 5 | Béllári (Bellary) | Béllári (Bellary) | 8 450 | 2 027 140 | 240 |
| 6 | Bídar (Bidar) | Bídar (Bidar) | 5 448 | 1 502 373 | 276 |
| 7 | Bidžápur (Bijapur) | Bidžápur (Bijapur) | 10 494 | 1 806 918 | 172 |
| 8 | Čámrádžnagar (Chamarajanagar) | Čámrádžnagar(Chamarajanagar) | 5 101 | 965 462 | 189 |
| 9 | Čikbalapur (Chikballapur) (od roku 2007) | Čikbalapur (Chikballapur) | 4 254 | 1 149 007 | 270 |
| 10 | Čikmagalúr (Chikmagalur) | Čikmagalúr (Chikmagalur) | 7201 | 1 140 905 | 158 |
| 11 | Čitradurga (Chitradurga) | Čitradurga (Chitradurga) | 8 440 | 1 517 896 | 180 |
| 12 | Daksina Kannara (Dakshina Kannada) | Mangalúr (Mangalore) | 4 560 | 1 897 730 | 416 |
| 13 | Dévanagéré (Davanagere) | Dévanagéré (Davanagere) | 5 924 | 1 790 952 | 302 |
| 14 | Dhárvád (Dharwad) | Húbli-Dhárvár (Hubli-Dharwar) | 4 260 | 1 604 253 | 377 |
| 15 | Gadag (Gadag) | Gadag (Gadag) | 4 656 | 971 835 | 209 |
| 16 | Gulbarga (Gulbarga) | Gulbarga (Gulbarga) | 16 224 | 3 130 922 | 193 |
| 17 | Hásan (Hassan) | Hásan (Hassan) | 6 814 | 1 721 669 | 253 |
| 18 | Hávérí (Haveri) | Hávérí (Haveri) | 4 823 | 1 439 116 | 298 |
| 19 | Kódagu (Coorg) | Madikéri (Madikeri) | 4 102 | 548 561 | 134 |
| 20 | Kólár (Kolar) | Kólár (Kolar) | 3 969 | 1 387 062 | 349 |
| 21 | Kóppal (Koppal) | Kóppal | 7 189 | 1 196 089 | 166 |
| 22 | Mandja (Mandya) | Mandja(Madya) | 4 961 | 1 763 705 | 356 |
| 23 | Maisúr (Mysore) | Maisúr (Mysore) | 6 854 | 2 641 027 | 385 |
| 24 | Rájčúr (Raichur) | Rájčúr (Raichur) | 6 827 | 1 669 762 | 245 |
| 25 | (kannadsky:) Rámanagara (Ramanagara) (od roku 2007) | Rámanagara (Ramanagar) | 3 558 | 1 030 546 | 290 |
| 26 | Šimóga (Shimoga) | Šimóga (Shimoga) | 8 477 | 1 642 545 | 194 |
| 27 | Túmkúr (Tumkur) | Túmkúr (Tumkur) | 10 597 | 2 584 711 | 244 |
| 28 | Udipi (Udupi) | Udipi (Udupi) | 3 880 | 1 112 243 | 287 |
| 29 | Uttara Kannara (Uttara Kannada) | Karvar (Karwar) | 10 291 | 1 353 644 | 132 |
| 30 | Jádgír (Yadgir) (od roku 2009) | Jádgír (Yadgir) | - | 956 180 | - |
zdroj[2]
Obyvateľstvo
upraviťJazyk
upraviťÚradná reč Karnátaky je drávidská kannadčina, materinský jazyk viac ako 80 percent obyvateľstva. Popri nej existuje rad menších drávidských regionálnych jazykov. Najdôležitejšie sú najmä na juhozápadnom pobreží rozšírené jazyky tulu a kodagčina, ktorými sa hovorí najmä v oblasti Kodagu.
V hraničných regiónoch sa používajú tiež jazyky susedných federálnych štátov. Tak môžeme pozdĺž pobrežia nájsť obyvateľstvo hovoriace indoeurópskou kónkánčinou, v oblasti Bélgáon (Belgaum) je rozšírený jej „blízky príbuzný“ maráthčina, a v oblasti Kolar existuje menšina hovoriaca telugčinou. Veľa moslimov hovorí urdčinou. No ako dorozumievací jazyk je všade prítomná angličtina.
V hlavnom meste Bengalúr vládne pestrá spleť jazykov. Kannadčinu tam používa iba asi jedna tretina obyvateľov. Veľa ľudí hovorí tamilčinou, telugčinou a urdčinou.
Náboženstvo
upraviťHinduizmus vyznáva asi 83,9 percent obyvateľstva, čo približne zodpovedá celoindickému priemeru. Podiel moslimov a kresťanov je 12,2 a 1,9 percenta. Ich rozloženie v štáte je však nerovnomerné. Moslimské obyvateľstvo je sústredené najmä na severe štátu a v Bengalúre, kresťania, takmer všetci, žijú na pobreží.
Vyznavači džinizmu tvoria síce iba bezvýznamnú menšinu, okolo 0,8 percenta, ale ich podiel v dejinách kultúry a v hospodárstve Karnátaky je veľmi dôležitý. Ďalšiu menšinu tvoria budhisti (0,7 percenta). 0,5 percenta obyvateľov vyznáva iné náboženstvo.
Vzdelávanie
upraviťGramotnosť V Karnátake je asi 66,6 percenta (muži: 76,1 percenta, ženy: 56,9 percenta. Stav podľa sčítania ľudu 2001). Je to o niečo viac ako celoindický priemer (64,8).
V Karnátake je 16 univerzít prípadne škôl s postavením univerzity, z toho tri v hlavnom meste Bengalúru: Bangalore University, University of Agricultural Sciences ako aj Indian Institute of Science. Najstaršou univerzitou v štáte je University of Mysore, založená v r. 1916.
Referencie
upraviť- ↑ Sčítanie obyvateľstva [online]. Vláda Indie, 27. máj 2002, [cit. 2007-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Area, Population and Headquarter of each district
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karnátaka
|
Tento článok týkajúci sa geografie Indie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |