Kazimír Sapieha

Ján Pavol Kazimír Sapieha (* marec 1637, alebo 1642)  –  † 13. marec 1720, Grodno) bol vojvoda z Vilniusu, litovský hajtman, súdny pokladník a poľný hajtman. Bol synom Jána Pavla Sapiehu a Anny Barbary Kopecovej. Mal troch bratov: Františka Štefana, Pavla Benedikta, a Leoša Bazila.

Ján Pavol Kazimír Sapieha
vojvoda z Vilniusu, litovský hajtman,
súdny pokladník a poľný hajtman
Kazimír Sapieha
Narodeniemarec 1637, (alebo 1642)
Úmrtie13. marec 1720
Grodno
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Kazimír Sapieha

ŽivotopisUpraviť

Od roku 1663 bol súdny pokladník, od 1671 polotský vojvoda, od roku 1676 žemiatsky guvernér.

V roku 1682 sa stal guvernérom Vilniusu, v roku 1683 veľkým hajtmanom Litvy.[1] Napokon v roku 1684 odišiel do opozície voči kráľovi Jánovi III. Sobieskemu.

18. apríla 1694 vilniansky biskup Konštantín Brzotovský na Kazimíra Sapiehu uvalil cirkevnú kliatbu, pretože bol nespokojný s jeho nariadením aby Sapiehova armáda prezimovala v cirkevných objektoch.[2]

Počas občianskej vojny v Litve roku 1700 sa stal Kazimír hlavou rodu Sapiehovcov v snahe udržať si výsadné postavenie vo veľkovojvodstve. Dňa 18. novembra 1700 bol porazený v bitke pod Olkienikmi litovskou šľachtou, ktorú viedol Michal Servác Višňovecký. V roku 1708 Kazimír odovzdal funkciu veľkého hajtmana svojmu synovcovi Jánovi Sapiehovi.

ManželstvoUpraviť

  • Kristína Barbara Hlebovicová,
  • Tereza Korvínová - Gosiewska,
  • Antonína Sibylla Walldtein-Arnau

DetiUpraviť

  • s Kristínou Stanislav Juraj Sapieha, Michal František Sapieha, Alexander Pavol Sapieha, Katarína Školastika Sapiehová

Podľa sporného a nepodloženého tvrdenia Stanislava Poniatovského, krakovského kastelána, najstarší Stanislav mal byť v skutočnosti nemanželským synom veľkého hajtmana Litvy Jána Kazimiera Sapiehu a Židovky, ktorého si adoptovali manželia František Poniatovský a Helena Nieviarovaská.[3]

Sapiehov litovský oddiel na území dnešného SlovenskaUpraviť

Počas vojenskej výpravy smerujúcej na pomoc obrancom obliehanej Viedne v septembri roku 1683 prikázal litovský hajtman Kazimír Sapieha a veliteľ Ogiňský vypáliť 27 evanjelických oravských dedín. Litovské pomocné oddiely v počte okolo desaťtisíc žoldnierov sa najskôr zhromaždili pri Janove Podlaskom na sever od Bialystoku, ale s presunom sa oneskorili. Na Oravu prišli až v októbri, keď už bolo o bitke pri Viedni rozhodnuté. Uložili si preto nový cieľ: po rozprášení kuruckého povstania v Hornom Uhorsku prispieť Habsburgovcom k úplnej likvidácii Tököliho oddielov.
Sapiehove oddiely vypálili ako prvú hlavnú župnú obec Veličná, ktorá bola od roku 1520 sídlom Oravskej stolice. Stoličný zápis týkajúci sa obce (vtedajšia Veľká Ves) z nasledujúceho roku po udalostiach, dňa 15. októbra 1684 uvádza: „W tento rok wssecko mesto do hlawne, w kostol, y weže zhoreli, y zvony se roztopili, který oheň wogsko litwánske schwálne roznjítilo, a wukol mesta podpalowalo, a to sýce z príčiny teg, že nékterý T. Porubszsky gegich regiments – pátera za mostom zastrelil a to pak gisté wogsko zo Žasskowa se wrátilo a na newinném meste pre gedného mrcha čloweka Porubszkyeho ohnem podpáleným a roznjiceným se vymstilo.[4]

ReferencieUpraviť

  1. Lulewicz Henrik, Rachuba Andrej. Významní úradníci a hodnostári veľkovojvodstva litovského od štrnásteho do osemnásteho storočia. Spracoval. Sb. Henry a Andrej Lulewicz./ Kórnik, 1994, strana 238.
  2. Maculevičius Steponas, Baltrušiene Dolores, Znalosť Litvy. Kniha tisícročia, Kraštotvarka, Kaunas, 1999, ISBN 9986-892-34-1, str 47
  3. Łojek Jerzy: Časy zrady, Katovice 1988 ISBN 83-216-0759-4 s 189
  4. Min. Vnútra S.Republiky, Štátny archív Bytča,15. X. 1684. Fond AMV, šk. 13 Inv. č.101, fasc.4.

Externé odkazyUpraviť

Hospodárske pomery vo Veličnej na základe urbárov zo 17. a prvej polovice 18. storočia. Ľudmila Maslíková.