Komiža
Komiža (tal. Comisa) je chorvátske prístavné mesto ležiace na západnom pobreží ostrova Vis v Jadranskom mori. Má 2 476 obyvateľov.
| Komiža | |
| mesto | |
 pohľad na Komižu z mora
| |
| Oficiálny názov: Komiža | |
| Štát |  Chorvátsko
|
|---|---|
| Región | Splitsko-dalmatínska župa |
| Súradnice | 43°02′37″S 16°05′22″V / 43,04361°S 16,08944°V |
| Rozloha | 48 km² (4 800 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 677 (2001) |
| starosta | Tonka Ivčević |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 53000 |
  | |
| Wikimedia Commons: Komiža | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Komiža je situovaná na úpätí kopca Hum (587 m). Priemerná januárová teplota vzduchu sa tu pohybuje okolo 8,9 °C. Hospodárstvo je založené na farmárstve, vinohradníctve, rybolove a spracovaní rýb, moreplavbe a poslednou dobou tiež na cestovnom ruchu. Na východnom pobreží sa nachádzajú rozľahlé piesčité a okruhliakové pláže, ako napríklad Kamenica, Gusarica, Nova Posta či Velo Zalo.
Komiža je napojená na okresnú cestu, ktorá ju spojuje s mestom Vis, jediným mestom spojeným so Splitom.
Dejiny upraviť
Prvé zmienky o trvalom osídlení pochádzajú z 12. storočia. Prístavný kostol bol vystavený v roku 1585.
V 13. storočí tu na vyvýšenine nad sídlom založili benediktíni kláštor svätého Mikuláša (tzv. Muster). Najstaršie jadro kláštora tvorí jednolodný románsky kostol s polkruhovou apsidou z 13. storočia.
V období od 14. do 17. storočia bol vystavený rozsiahly päťlodný kostol, ktorého centrálna loď pochádza zo začiatku 16. storočia, veľká baroková svätyňa je datovaná do roku 1652. Z pôvodného kláštorného opevnenia sa dochovali dve veľké veže postavené v románskom slohu; vež kostola bola roku 1770 prestavaná na zvonicu.
Kostol Panny Márie Gusarickej sa skladá z troch rovnako veľkých jednolodných kostolov, ktoré sú vo vnútri prepojené oblúkmi. Najstarším z kostolov je ten prostredný (pochádza zo 16. storočia), zatiaľčo dva bočné vznikli v 17. a 18. storočí. Vo vnútri sa nachádzajú barokové oltáre, organ z roku 1670 a skvostný strieborný reliéf Panny Márie Rosarijskej zo 17. storočia.
Opevnený kostol svätého Roka bol postavený roku 1763, o sedem rokov starší je kostol Panny Márie Sedembolestnej.
Budova Verejného centra zo začiatku 20. storočia je dielom architekta A. Bezica. Roku 1966 bola v Komiži otvorená galérie Đuro Tiljaka, v roku 1984 potom galéria Borisa Mardešića.
Súčasnosť upraviť
Vďaka svojmu umiestneniu v hlbokom zálive ponúka Komiža svojim návštevníkom výborné príležitosti: ako kvalitné ubytovacie zariadenia (či už v hoteloch či apartmánoch), tak aj veľa kultúrnych a historických miest (kláštory, pevnosti). Taktiež možnosti športového vyžitia je tu dostatok - je tu ihrisko pre basketbal, hádzanú aj futbal. Nemenej zaujímavé sú vodné športy vrátane potápania.
Zvláštna atmosféra letných večerov je ešte umocnená výstupmi detských chórov na pobrežných promenádach alebo v miestnych krčmičkách. Pravidelne sú tu poriadané výstavy a iné kultúrne udalosti, obzvlášť keď svoju rodnú oblasť navštívia Chorváti zo Spojených štátov.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komiža
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komiža na českej Wikipédii.